Archív | ZO ZAHRANIČNEJ TLAČE RSS pre túto sekciu

Na trhu je ďalšia kniha, ktorej autor tvrdí, že internet nunte nerozširuje náš rozhľad a našu kultivovanosť, ba naopak, vývoj je, žiaľ, opačný. Autorom knihy je Ethan Zuckerman, jeden zo zakladateľov medzinárodného portálu Global Voices, výskumník v Berkmanovom stredisku pre internet a spoločnosť na Harvard Law School a riaditeľ MIT Center for Civic Media.

V dnešnej konkurencii rôznych typov médií sa tradičné médiá stávajú čoraz menej konkurencieschopné. V snahe o rýchlosť a originalitu sa potom dopúšťajú chýb.

„Narodil som sa pred sedemdesiatimi rokmi, v nemocnici plnej zranených vojakov. Pôrod bol dlhý, ťažký a vyčerpávajúci. Keď všetko šťastne dopadlo, vojaci si dali prípitok na moje zdravie a vyslovili mi želanie, aby som nikdy nemusel zažiť vojnu.“ Takto začína svoj článok v novinách La Stampa taliansky profesor ekonómie Mario Deaglio.

Francúzsko a Nemecko predstavili program na riešenie alarmujúcej nezamestnanosti mladých ľudí. Popri rozvoji vzdelávania kľúčovými piliermi sú úvery pre malé a stredné podniky, ktoré zamestnajú mladých ľudí, rozvoj odborného školstva a podpora mobility.

Podľa Eurostatu je miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi v EÚ 23,5 percent. V Grécku dokonca viac ako 60 percent. V Európe sa formuje stratená generácia. Po tom, ako Európa mrhala drahocenným časom, po zverejnení najnovších štatistík začína problém riešiť, konštatuje článok magazínu Der Spiegel.

Futbalový klub Paris Saint-Germain má katarských majiteľov, ale už za predchádzajúcich vlastníkov sa začali robiť zmeny, ktoré mali fanúšikov viac priblížiť ku klubu.

Vyšehrad je bezpochyby veľmi úspešný a funkčný projekt, napísal zástupca riaditeľa výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostál v reakcii na komentár stredoeurópskeho korešpondenta týždenníka Economist Edwarda Lucasa.

Sme už v piatom roku krízy, rastie nezamestnanosť, rastú ceny, mzdy sa nezvyšujú, ba niekde aj klesajú, konštatuje španielsky profesor politických vied Ignácio Sánchez-Cuenca a pýta sa: „Ako je možné, že v tejto situácii nedochádza k sociálnemu výbuchu? Ako je možné, že systém ako taký nepadá?“

Maďarsko podľa Európskeho štatistického úradu dosiahlo deficit v roku 2012 na úrovni 1,9 % HDP. Tým nielen splnilo, ale aj prekročilo Maastrichtské kritérium trojpercentnej hranice, pripomína v komentári maďarský týždenník Heti válasz.

„Vsadia Európania na inteligenciu a vzájomnú dôveru?“ Touto otázkou sa začína redakčný článok denníka Le Monde.

Spoločná mena nie je v kríze, ale mnohí jej užívatelia áno, tvrdí český ekonóm a ekonomický publicista Pavel Kohout (na obr.).

„Pamätáte sa, ako z pultov zmizli nadýchané šišky a nahradili ich zdeformované balíčky s čímsi, čo mohla byť predvčerom čerstvá šiška, keby nebola zabalená do igelitu? Vraj to nariadila Európska únia, vysvetľovali obchodníci. Omyl. Bol to mýtus,“ konštatuje reportérka denníka MF Dnes Lenka Petrášová. V článku sa venuje niekoľkým euromýtom, ktoré tvorí najmä bulvárna tlač.

Médiá sa po bostonskom atentáte pretekali v informačných prvenstvách a v tomto bezhlavom konkurenčnom mediálnom boji sa aj seriózne médiá začali správať twitterovsky a odvysielali neoverené, ba aj nepravdivé informácie. Toto je varovný signál, upozorňuje v New York Magazine americký publicista James Gleick.

Úvahy o tom, že Vladimír Remek by mohol byť veľvyslancom Českej republiky v Moskve sú rozporupné a scestné, pripomína v komentári v MF Dnes český sociológ Ivan Fišera.