Na trhu je ďalšia kniha, ktorej autor tvrdí, že internet nunte nerozširuje náš rozhľad a našu kultivovanosť, ba naopak, vývoj je, žiaľ, opačný. Autorom knihy je Ethan Zuckerman, jeden zo zakladateľov medzinárodného portálu Global Voices, výskumník v Berkmanovom stredisku pre internet a spoločnosť na Harvard Law School a riaditeľ MIT Center for Civic Media.

V dnešnej konkurencii rôznych typov médií sa tradičné médiá stávajú čoraz menej konkurencieschopné. V snahe o rýchlosť a originalitu sa potom dopúšťajú chýb.

„Narodil som sa pred sedemdesiatimi rokmi, v nemocnici plnej zranených vojakov. Pôrod bol dlhý, ťažký a vyčerpávajúci. Keď všetko šťastne dopadlo, vojaci si dali prípitok na moje zdravie a vyslovili mi želanie, aby som nikdy nemusel zažiť vojnu.“ Takto začína svoj článok v novinách La Stampa taliansky profesor ekonómie Mario Deaglio.

Francúzsko a Nemecko predstavili program na riešenie alarmujúcej nezamestnanosti mladých ľudí. Popri rozvoji vzdelávania kľúčovými piliermi sú úvery pre malé a stredné podniky, ktoré zamestnajú mladých ľudí, rozvoj odborného školstva a podpora mobility.

Podľa Eurostatu je miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi v EÚ 23,5 percent. V Grécku dokonca viac ako 60 percent. V Európe sa formuje stratená generácia. Po tom, ako Európa mrhala drahocenným časom, po zverejnení najnovších štatistík začína problém riešiť, konštatuje článok magazínu Der Spiegel.

Vyšehrad je bezpochyby veľmi úspešný a funkčný projekt, napísal zástupca riaditeľa výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostál v reakcii na komentár stredoeurópskeho korešpondenta týždenníka Economist Edwarda Lucasa.

Sme už v piatom roku krízy, rastie nezamestnanosť, rastú ceny, mzdy sa nezvyšujú, ba niekde aj klesajú, konštatuje španielsky profesor politických vied Ignácio Sánchez-Cuenca a pýta sa: „Ako je možné, že v tejto situácii nedochádza k sociálnemu výbuchu? Ako je možné, že systém ako taký nepadá?“

Maďarsko podľa Európskeho štatistického úradu dosiahlo deficit v roku 2012 na úrovni 1,9 % HDP. Tým nielen splnilo, ale aj prekročilo Maastrichtské kritérium trojpercentnej hranice, pripomína v komentári maďarský týždenník Heti válasz.