Archív | POST FESTUM Rasťa Piška RSS pre túto sekciu

Keby poddaní a občania poznali psychologické portréty svojich vládcov, zistili by, že v dejinách je málo okamihov, keď im vládli normálni ľudia.

Rozmýšľam, k čomu to prirovnať. Asi k pokazenému dáždniku, ktorý sa nedá zatvoriť. Musíte ho držať nad hlavou, aj keď už neprší. Alebo k mopedu, ktorému došiel benzín. Dá sa na ňom jazdiť, ale musíte šliapať do pedálov. Alebo k dvojitému rebríku, ktorý sa nedá rozložiť. Môžete naň vyliezť, ale musíte ho oprieť o stenu. Takéto rozpaky už mesiac [...]

Kam sa podeli anonymy? Kedysi som ich dostával hŕbu. Teraz žiadne. Pošta zrušila telegramy. Ľudia si gratulujú esemeskami a komunikujú elektronicky. Na internet sa presunuli aj autori anonymných listov.

Štatisticky sme jeden z najmierumilovnejších národov. Veď už baťko Mináč kedysi napísal: „Ak sú dejiny sveta dejinami vojen, potom nemáme dejiny. Nerozrumili sme žiadne mesto, ale mnohé sme postavili!“

Fascinuje ma, že po tieto dni sa v košickom amfiteátri schádzajú priaznivci slovenského hokeja. Fanúšikovia, ktorí na veľkom plátne spoločne sledujú majstrovstvá sveta. Keď hrajú „naši“, vraj sa ich tam zíde vyše päťtisíc!

Niektorí ľudia nechápu, ako je možné, že aj rok po voľbách má vládnuci Smer podporu 40 % občanov. A pritom odpoveď je jednoduchá. Pri pohľade na našu politickú scénu si mysliaci volič musí pripadať osamelý ako ľadový medveď. Niet ideálov, vízií, strán ani ľudí, ktorí by ich jasne a presvedčivo formulovali. Namiesto toho – hemženie. Delenie politických mravenísk, zakladanie [...]

Nápis, s akým sa pomaly stretnete na každej druhej ulici. Visí na lešení, ktorým zapratali chodník robotníci, opravujúci fasádu susedného domu.

Zomrela Margaret Thatcherová a v médiách sa objavilo to staré známe slovíčko „kontroverzný.“ V jej prípade, kontroverzná. Vraj, taká bola železná lady politička. Jedni ju milovali, druhí nenávideli. Osobnosť, ktorá vzbudzovala protichodné názory. Jednoduché a výstižné. Povie sa tým všetko a nič. Floskula a fráza. Alibistické a povrchné. Tak to už v našom mediálnom svete chodí. V prípade, že sa autorovi nechce podrobnejšie [...]

Neuveriteľné! Pripomenula sa mi vec, ktorú som pred tromi rokmi opísal vo svojej knihe „Hačava“. Táto udalosť sa odohrala 26. marca 1981. Rukoval som vtedy spolu s tisíckami rovesníkov na vojnu. Na dva roky. Boli sme mladí, neskúsení a naivní. Netušili sme, čo nás čaká. Mňa povolali k pohraničnej stráži do Českých Budějovíc.

Nedá mi nepristaviť sa pri knižke esejí Júliusa Vanoviča, „Listy zo starého dvora“. Načo tajiť, autor je môj priateľ, ba čo viac, krajan. A hoci nás delí vzdialenosť generácie, spája nás rodný Turiec a podobný pohľad na svet.

Bol to smutný, priam groteskný pohľad na dvoch starých pánov, ktorý sa lúčili. Jeden z nich opúšťal funkciu, v ktorej pôsobil desať rokov. Ten druhý v nej zotrvá ešte rok a potom sa tiež poberie.

Dostal som mail. Známy český režisér Zdeněk Troška v ňom opisuje problémy pri nakrúcaní komédie Babovřesky. Ten, kto ho pozná, sa musí čudovať.

V nedeľu Americká filmová akadémia odovzdávala Oscarov. Pre filmových fanúšikov to bol sviatok. Pre priaznivcov slovenského filmu dôvod na zamyslenie.

Jedným z módnych slovíčok, ktoré používajú najmä politici, je trauma. V lekárskej terminológii poranenie, čiže úraz. Psychiatri ním označujú šok, alebo neurózu. Politici skloňujú slovo trauma v prípade, ak im niekto stúpi na otlak. Otlakom pre vládny Smer je dnes nevymenovanie generálneho prokurátora, záhada tragickej poľovačky na Lešti, nezvolenie šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj vyšetrovanie kauzy Gorila [...]

Nečudujem sa, že naši poslanci nie sú schopní zvoliť ani len šéfa Ústavu pamäti národa. Poslanci predsa reprezentujú názory a vkus svojich voličov. Nie že by sme si my Slováci nič nepamätali. My iba neradi spomíname.