Štatisticky sme jeden z najmierumilovnejších národov. Veď už baťko Mináč kedysi napísal: „Ak sú dejiny sveta dejinami vojen, potom nemáme dejiny. Nerozrumili sme žiadne mesto, ale mnohé sme postavili!“
Svätá pravda. Na poli bojovom sme veľa vody nenamútili, ale taký je osud malých národov. Ani Nóri nie sú početnejší a tiež toho veľa nevybojovali. A to je čudné, lebo majú more. Kdesi som čítal, že taký národ akoby vlastnil kus ďalšieho územia. Po mori sa dá plaviť, objavovať a dobýjať nové územia.
My Slováci more nemáme a ďaleko sme sa nedostali. A čo iní? Portugalcov je desať miliónov a v dobývaní im mohli konkurovať iba Španieli. A Holanďania? Tým kedysi patrila takmer celá juhovýchodná Ázie. Aj maličké Belgicko malo v srdci Afriky kolónie!
Nóri svoju šancu nevyužili, ale more im nakoniec prinieslo šťastie. Objavili v ňom ropu. Dnes patria medzi najmierumilovnejšie a zároveň najbohatšie národy sveta. Mohli by sme povedať, že Nóri boli slušní a preto sú dnes bohatí. Táto veta však nemá logiku. Z histórie vieme, že dobrí sú malí, slabí, neschopní, a preto chudobní. Bohatstvo prináleží veľkým, mocným a bezohľadným. Česť výnimkám ako sú Kuvajt, Spojené arabské emiráty alebo spomínané Nórsko. Tí všetci mali šťastie. Celé stáročia boli slabí a chudobní. A takí by zostali, keby príroda nevydala svoje bohatstvo.
Akoby to celé prebiehalo podľa božích zákonov. Poslední budú prvými a prví poslednými. Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Konaj dobro a bude ti požehnané…
Ak toto všetko platí, blahobyt nás neminie. Vyplatilo sa to Nórom a Kuvajťanom, musí sa to vyplatiť aj nám. Očakávam, že čoskoro sa u nás objaví bizmut a molybdén. Alebo niečo ešte vzácnejšie. Prvé signály už prišli. Kanadská spoločnosť chce ťažiť v Kremnici a pod Poľanou zlato. Obyvatelia protestujú, ale Kanaďania nám sľubujú blahobyt. Uvidíme, ako to dopadne. Skúsenosť nám však radí, aby sme sa tomu, čo má prísť, nebránili. Sme predsa malí, slabí a mierumilovní. Keď sa to vyplatilo iným, musí to priniesť osoh aj nám.
Teším sa, keď to raz príde. Vstanem z postele, zapnem rádio a dozviem sa tú nádhernú správu: Na Podbanskom objavili rozsiahle náleziská uránu! Celý Gemer pláva na ložiskách ropy! V Stropkove narazili na diamanty!
Obliekam sa sa a utekám do krčmy oznámiť radostnú správu chlapom. Tí to už vedia a preto oslavujú. Objímame sa a pripíjame na naše holubičie Slovensko. Teším sa dvojnásobne, lebo som dôchodca a dúfam, že z toho národného bohatstva čosi kvapne aj mne. Zaslúžim si. Za všetky roky, čo som nebojoval, ohýbal chrbát, tajil svoje názory a sedel za pecou. Vedel som, že sa to vyplatí. Môj rovesník premiér Fico, ktorý vládne už dvanásty rok, mi opäť zvýši dôchodok. A možno dostanem aj príspevok na Vianoce.
Krásny sen, ktorý sa raz musí naplniť. Lebo ak nie, treba hľadať vinníkov. A priznám sa, nadávať na Čechov, Maďarov, alebo Európsku úniu ma už nebaví.
- Rasťo Piško
