„Bez strednej vrstvy nemôže byť úspešná žiadna vážnejšia reforma,“ upozorňuje známy ruský politológ Boris Mežujev. Lenže práve vo vzťahu k strednej vrstve vidí podobnosť medzi Stalinom a Putinom.
Mežujev v novinách Izvestija pripomína len dve udalosti zo Stalinovej politiky: rok 1937, keď po odstránení nepriateľov začal likvidovať svojich kritikov aj vo vlastných radoch, a prvé mesiace druhej svetovej vojny, keď Stalin prepadol panike a bezmocnosti (o čom svedčia aj zachované prejavy Nikitu Chruščova), v dôsledku čoho kopil chybu za chybou a Rusko tak jeho vinou utrpelo obrovské straty na životoch.
Prečo sa dnes, napriek všetkému, čo Stalin napáchal, objavuje obdiv k nemu? Odpoveďou ruského politológa je rok 1937 – nie pre počet mŕtvych, ktorých mal Stalin na svedomí, ale pre jeho moc a silu a hlavne pozitívny vzťah medzi mocou a mestským obyvateľstvom. Mestské obyvateľstvo nikdy neinklinovalo k masovým vidieckym hnutiam. Mestskí obyvatelia dokonca uvítali, keď v roku 1927 Červená armáda krvavo potlačila povstanie tambovských roľníkov. Armáde velil generál Tugačevskij, ktorého Stalin v roku 1937 dal popraviť. Vtedajšie mestské obyvateľstvo (podporované napríklad rozvojom priemyslu) videlo v Stalinovi vodcu, ktorý železnou rukou ochraňuje ich záujmy. Samozrejme len do okamihu, keď sa obeťou Stalinovho teroru stala aj samotná mestská inteligencia.
Posledné desaťročie minulého storočia a začiatok 21. storočia bol érou biznismenov, ekonómov, právnikov, úradníkov a topmanažérov. Práve táto vrstva priateľsky uvítala Putinov nástup k moci i to, že Putin ukončil obdobie akéhosi chaosu v spoločnosti. Napokon sa však Putin predsa len dostal do stretu s mestskou strednou triedou.
Práve v tejto situácii, vidí ruský politológ paralelu medzi Stalinom a Putinom. V oboch prípadoch bola počiatočná vzájomnú ústretovosť medzi mocou a strednou vrstvou; po čase však nastal zlom a prišli likvidačné kroky moci proti strednej vrstve. V tom je Putin podobný Stalinovi.
Na druhej strane však práve v tejto situácii dochádza k oživovaniu Stalina. Práve tí, ktorí Putinovi vyčítajú zlom vo vzťahu k mestskej strednej triede dnes začínajú poukazovať na obdobie, keď bol Stalin k strednej triede ústretový. A zabúdajú na teror a prenasledovania. Uvedená aktualizácia histórie teda zjavne pokrivkáva.
V Rusku je dnes obrovská korupcia a kvôli nej sú výdavky každého podnikateľa päťkrát väčšie než by boli za normálnych okolností. Takto však nie je možné naštartovať ekonomiku, spoločnosť sa rozkladá a v hre je aj povesť krajiny. Podľa ruského politológa, ak Putin naozaj chce demokraciu a chce rozvoj ekonomiky a krajiny vôbec, bude musieť znovu vstúpiť do dialógu s mestskou strednou vrstvou (aspoň s tou jej časťou, ktorá je ochotná prehliadať Putinove výstrednosti a jeho egocentrizmus), pretože bez nej nie sú možné žiadne reformy. Lenže tá je dnes pri pohľade na Putinov režim a jeho opatrenia mimoriadne skeptická.
- (red)
