Piateho marca vyšiel „nový“ album Jimiho Hendrixa. Rovnako ako „Valleys Of Neptune“ z roku 2010 aj tento album prináša doposiaľ nevydané verzie toho, čo sme už v minulosti mohli počuť.
Na úvod treba uviesť jeden dôležitý fakt. Na rozdiel od súčasníkov ako Bob Dylan alebo The Beatles vlastnil Hendrix práva na svoje piesne, čo mu umožňovalo nahrávať kdekoľvek, nielen v štúdiách, ktoré vlastnilo jeho vydavateľstvo. Ak pripočítame jeho obrovskú kreativitu, pochopíme, ako je možné, že sa od neho v šuplíkoch Legacy Records stále nájdu nepočuté verzie piesní. Hendrix zomrel 18. septembra 1970.
Po rozpade klasickej zostavy The Jimi Hendrix Experience, v ktorej s ním hrali Mitch Mitchell, Noel Redding a Billy Cox, sa Jimi pokúšal priviesť do svojej hudby nové prvky. Z inštrumentov šlo napríklad o trúbky, klávesy, perkusie alebo druhú gitaru. Všetky sa na „People, Hell and Angels“ objavujú.
Dôležitejšie je však to, že sa v zostave stretávame basgitaristom Billym Coxom a bubeníkom Buddym Milesom. Títo páni tvorili s Hendrixom kapelu Band of Gypsys, ktorá vydala v roku 1970 fenomenálny rovnomenný živý album. Cox sa na „People, Hell and Angels“ objavuje v šiestich piesňach, Miles v piatich.
V tejto zostave môžeme počuť napríklad „Hear My Train A Comin´“, alebo „Bleeding Heart“ (pôvodne od Elmora Jamesa), ktorá je hraná v omnoho pomalšom tempe, než v akom sme ju mohli počuť doteraz. Alebo tiež „Mojo Man“ cover od Ghetto Fighters. V piesni „Let Me Love You“ spieva saxofonista Lonnie Youngblood, v „Mojo Man“ zasa Albert Allen.
Jimi Hendrix bol naozaj výnimočným muzikantom. Rozmanitosť a ľahkosť improvizácie boli neoddeliteľnou súčasťou jeho interpretácie, z každej piesne vytvárali unikát. Iba vďaka tomu nepôsobí „novinka“, ktorá vychádza 42 rokov po jeho smrti, ako trápny obchodný ťah.
