Ako sa Európa dnes vyvíja a manažuje, nám názorne ukazuje stretnutie ministrov financií eurozóny. Nemecký minister Schäuble vtiahne do nejakého kúta francúzskeho ministra Moscoviciho a prezidenta Cypru Anastadiasisa, ako aj zástupcov Európskej komisie, ECB a MMF. Tam, ďaleko od iných ministrov financií (aj toho slovenského), sa v úzkom kruhu rokuje o kontroverznom záchrannom balíčku. O niekoľko minút neskôr sa to potom v pléne odhlasuje.
Postup pri záchrane Cypru odzrkadľuje hneď dva veľké nedostatky EÚ. Prvým sú enormné ťažkosti pri zvládaní krízy. Len dva dni po rozhodnutí sa museli zástupcovia eurozóny opäť stretnúť, pretože bolo riziko, že zrušenie záruk na úspory cyperských bánk by znova vyvolali nestabilitu. Druhým je kríza legitimity, resp. nízka legitimita mnohých rozhodnutí. To vedie k rastúcej nespokojnosti na severe i na juhu Európy. Kontinent je rozdelený – viac ako pred existenciou eurozóny – medzi veriteľov a dlžníkov.
Od vypuknutia krízy rastie sklamanie v Európe, a to aj v kľúčových krajinách. Prijímané sú často len ekonomicky orientované rozhodnutia. Európska demokracia ukazuje svoje deficity. Občania prestávajú únii rozumieť, nevedia sa s ňou stotožniť a potom je len samozrejmé, že nesúhlasia s jej smerovaním. Tento deficit dôvery k EÚ musia európski politici konečne začať riešiť.
Vznik Európskej únie mal mnohé pozitíva, napríklad voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Európa bez hraníc sa konečne stala aj miestom mieru. Keď chce vo svetovej konkurencii obstáť, musí zostať zjednotená. Avšak nie za cenu, že táto Európa bude len o peniazoch a pri živote sa udrží len vďaka transferovým platbám. Nie to bol zmysel vzniku EÚ, či eurozóny.
- Pavol Podolay
