Manžel pani Macejkovej napísal Čentéšovi list, za aký by sa nemusel hanbiť ani krčmár zo Spišského Podhradia. Potvrdil ním, že spor o Čentéša je symptómom úpadku politického a verejného života.
Sme jedinou krajinou únie, ktorá nemá už dva roky generálneho prokurátora. No takisto máme vysokú nezamestnosť, korupciu, Modré z neba a mystickú vieru v “našich chlapcov”. Neviem, prečo by mala fungovať práve prokurátura, keďže nefunguje školstvo, zdravotníctvo a ani semafóry na Miletičke. Preto ma to veľmi nezaujíma, neverím, že Čentéš, o ktorom neviem nič, zásadne zmení fungovanie prokuratúry. Neverím, že sudcovia sa prestanú správať ako zločinecké kartely, že prestanú žalovať médiá, prestanú chlastať a fotiť sa v nechutných pózach. Neverím, že Harabin niekedy odíde, že sa Trnka odtrtoší a odgrcia do Glancu. Neverím, že budem niekedy dôverovať Ústavnému súdu, Najvyššiemu súdu, špeciálnym súdom, súdom, ktoré riešia vykrádanie domov v Devíne. Neverím policajtom s kamošmi Jakšíkovcami, VOZ kšeftujúcej s majetkami pod ochranou “štátneho tajomstva”, operatívcom zo SIS, ktorých na každej demonštrácii prezradia bežecké Nike. Neverím, že niekto vyšetrí vraždu Daniela Tupého, útok na Hedvigu Malinovú, že stretnutie s Gečkom na ceste prestane byť potenciálnou hrozbou, že zločinecké ksichty nebudú parkovať pod Michalskou bránou. Neverím, že táto generácia politikov má záujem na tom, aby bola v spoločnosti jasná červená čiara, za ktorú sa nejde. Nie preto, že to je už nebezpečné, ale preto, že je nemorálne odvolávať sa na to, že sme všetci z rovnakého sídliska.
Jedným zo spôsobov, ktorý podceňujeme pri zvažovaní, ako zmeniť úroveň verejného života, je jazyk a jeho schopnosť kultivovať a meniť ľudí. Miera primitivizmu, akú predviedol advokát Matejka, Slota, alebo český prezident Zeman je priamo úmerná našim nízkym nárokom voči jazyku. Čo najpresnejšie myslenie, štruktúrované gestá a jasné výrazy pôsobia terapeuticky aj na ľudí trpiacich vážnymi poruchami. Na tomto poznaní je založených niekoľko psychoanalytických škôl. Slová dokážu mierniť hnev, zhmotňujú myšlienky, nútia nás byť premýšľavými bytosťami. Všetci totiž máme cholerické zachvaty, urážame sa a ego je jediným nestarnúcim orgánom.
Verejné postavy, politici, sudcovia, majú povinnosť ovládať sa, musia dbať na to, že mnohých z nás nezaujímajú ich nedeľné exhibície lží a podlostí, že sme predsa len v dobe, keď ľudia premýšľajú o kolonizácii vesmíru, pôrodoch na vesmírnych staniciach, že máme na háku ich skalpy a trofeje, pretože sme smrteľne nakazení slobodou a sú nám na smiech. Predsa len by však mohli Macejkovia a podobné typy publikovať svoje diagnózy na časovej osi pre uzatvorený okruh priateľov a neobťažovať nás paranojami tak, ako by nás mohla prestať opruzovať svojimi nedôstojnými elaborátmi Macejková.
Ak takíto ľudia nechápu, že majú byť nástrojom spravodlivosti a miernosti, ak nevedia, že starozákonní sudcovia mali postavenie prorokov, ak zabudli, že spravodlivosť je podmienkou na šírenie slobody, ak nezvládajú svoje funkcie, tak nech idú robiť turistických sprievodcov na Makarskú. Slovenskí sudcovia majú s miestnymi politikmi spoločného viac ako sa patrí. Mohli by sa líšiť aspoň v jednom. Nebudovať v inštitúciach, kde sú dočasnými nájomcami nové teritória primitivizmu. K sudcom a sudkyniam, povolaniu, v ktorom zobrazujú kresťania, židia a moslimovia Boha, sa to nehodí.
-
Michal Havran ml.
(Komentár vyšiel na portáli JeToTak.sk.)
