Ak by ste náhodou vedeli, kde je Ludevit, ozvite sa. Cely deň som od Ludevita počúval, že v piatok festival vrcholí. Naposledy sme sa videli na fjordoch elektroniky, o ktoré sa postarala slečna “ja som, som? kto som?” kde nám Ludevit vysvetľoval, v akom skvelom rytme tancuje dym do jej expresívnej a seversky ladenej hudby. Zhodli sme sa, že si odozvy na včerajšiu psychedelickú scénu z Čiech nemôžeme nechať újsť. O jedenástej sme si nasli svoje miesto v Europa stagei, ktorý bol následne vyplnený tonami veľkej úcty k človeku, ktorý bol na slovenskej scéne absolútnym unikátom. Farba hlasu Deža Ursínyho sprostredkovaná jeho synom Jakubom si vyslúžila mlčanie, ktoré prináleží pôvodnému autorovi piesni. To bolo naposledy, kedy sme sa s Ludevitom videli. Som si ale istý tým, že bol s nami v dave aj na Andrejovi Šebanovi. Tí z nás, ktorí mali možnosť vzhliadnuť jeho magický set, mohli mať neskôr problém so spontánnou zábavou. Kapela, ktorú okolo seba Šeban zhromaždil, bola totiž absolútne profesionálna, pričom poskytli obrovsky kus hĺbavej hudby. Určite sa dá v súvislosti s tým, čo sa stalo o niečo skôr v Europa stagei, vnímať toto vystúpenie ako veľké gesto vaky. Ludevita sme hľadali ešte dlho a stále ho niet. Hľadanie je zbytočné, veď on si nás nájde.
Mikuláš Jaskyňa
