Volebný úspech komika Beppeho Grilla v nedávnych talianskych voľbách „znovu upozornil na oživenie populizmu“, konštatuje španielsky profesor sociológie Enrique Gil Calvo (na obr.) v madridskom denníku El País.
Už v Grécku sme videli, ako sa počas technokratickej vlády s prísnou finančnou poslušnosťou „zrútil pod tlakom trhov stranícky systém v prospech dvoch antisystémových populizmov“ (ultrapravicového Zlatého úsvitu a Koalície radikálnej ľavice Syriza). „Mohlo by sa niečo podobné stať v budúcich voľbách v Španielsku?“ pýta sa španielsky sociológ. Ukazuje sa totiž, že „súčasný španielsky demokratický model prechádza hlbokou politickou krízou“.
Katalánsko sa osamostatňuje, hoci preferencie tamojšej väčšinovej strany klesajú. Aj socialistickej strane hrozí rozštiepenie, pretože jej vedenie sa nevie reorganizovať a obnoviť svoju dôveryhodnosť v očiach voličov. Vládnucu ľudovú stranu sprevádza tieň nespočetných prípadov korupcie, výsledkom čoho je strácajúca sa dôvera voličov. Občianska spoločnosť sa obracia chrbtom tak k politikom a inštitucionálnej elite. „Preto by neprekvapovalo, keby sa v najbližších voľbách presadila populistická kandidátka v štýle talianskeho Hnutia piatich hviezd,“ konštatuje sociológ.
Rozdiel medzi talianskym a španielskym populizmom kolektívnej mobilizácie „je existencia Beppeho Grilla ako divadelnej masky, spoločného hovorcu, ktorý vystupuje ako bruchovravec spoločenského hnutia. Teda v úlohe, ktorú v Španielsku nik nevie stvárniť.“
Mohli by sme povedať, že Grillo nie je nič viac (alebo nič menej) než klaun. V skutočnosti je to však „špekulant, ktorý vsadil na politickú hru a vyhral“.
-
(red)
