Kauza bezprecedentného odvolania arcibiskupa Bezáka len poodhalila, respektíve potvrdila stav, v akom sa cirkev dnes nachádza. Miesto dialógu, otvorenosti a pokory panuje mentalita moci a nadradenosti.
Momentálne to vyzerá tak, že väčšie starosti o situáciu a smerovanie cirkvi si možno robia bežní veriaci než cirkevná hierarchia. Tá predkladá všelijaké traktáty, prejavy a formulácie, ktoré len opakovane konzervujú daný stav.
Čierno-biele videnie
Celé veky bola dobrá len „naša“ tlupa a „náš“ kmeň, v opozícii proti všetkým ostatným. Každý, kto tvrdil niečo iné a hovoril o otvorenosti, spolupráci a porozumení, riskoval veľa. Aj preto si v sebe nesieme sklon k takémuto čierno-bielemu videniu sveta. Ale história by predsa len mala byť učiteľkou života. Dejiny i budúcnosť sa dejú priamo pred našimi očami, ak si ich, pravdaže, zámerne nezakrývame a často sa zo zištných dôvodov netvárime, že sme slepí. Symboly, umenie, literatúra a tradície sa generujú stále znova a za chodu, a život je oveľa komplikovanejší, než akékoľvek kánony, či kódexy.
Kto sa pozorne začíta do Tóry a do učení a postojov veľkých učiteľov-prorokov, nemôže prehliadnuť, že keď sa dávnemu národu alebo jednotlivcom stalo nejaké nešťastie, vždy sa pýtali, čo zlé urobili, aká je ich vina. V takých situáciách sa pokúšali reflektovať vlastné správanie, chyby a omyly, aby sa z nich poučili. Toto povedomie sa dnes z cirkevného prostredia akosi vytratilo. Namiesto toho je morálna nadradenosť a obviňovanie iných. Žiadne nevyriešené otázky, žiadna pokora pred zložitosťou sveta a jeho problémov. Nepríjemné otázky sa zametajú pod koberec. Lenže akákoľvek nadradenosť, elitárstvo a považovanie seba alebo “našich” za lepších je v rozpore so samou podstatou kresťanstva. Podobne ako aj likvidovanie a znemožňovanie tých, ktorí sa snažia o progres a otvorenosť.
Nástrahy duchovných elít
Vo všetkých kultúrach, náboženstvách, či v rôznych sociálnych skupinách sú mnohí, ktorí sa hrajú na väčšiu dokonalosť oproti ostatným. Ale keď im ide o kožu, prípadne o väčší krajec chleba než má konkurencia, alebo keď sa cítia zneistení a ohrození výzvami doby alebo niekým, kto tieto výzvy berie vážne, často prejavia svoje skutočné sklony.
Excelencie a eminencie by si mali uvedomiť, že nasledovať svoj vzor znamená otvoriť sa ľuďom, počúvať ich, ísť medzi ukrivdených a chudobných, pridať sa k zápasu za rešpektovanie práva a za spravodlivosť, a nie moralizovať, doráňaným nakladať ešte viac, raziť si kariéru a hromadiť rôzne honory. A zjavne by to chcelo aj viac úprimného dialógu a menej démonizovania ľudí s iným názorom.
Kto chce byť duchovnou elitou a chce vyčítať iným smietky v ich očiach, najprv by mal pokorne skúmať tie povestné brvná vo svojom bystrozraku. Isteže, predstavitelia kresťanstva nemajú povinnosť byť otvorení a priesvitní na spôsob bezduchých celebrít. Ale mali by byť prístupní kritike a mali by byť schopní zdravej sebakritiky. Keď toho duchovná elita nie je schopná, aj v tých najpriaznivejších pomeroch vedie svoju societu do slepej uličky.
- Vlado Gregor
Autor je publicista.
