Bol šéfkuchárom vo viacerých českých i slovenských reštauráciách, ale aj v Dánsku, Švédsku, Francúzsku, Španielsku či Taliansku. Je držiteľom mnohých gastronomických ocenení. Pôvodom je Čech, vedie vlastnú reštauráciu v Bratislave a s rodinou býva v Maďarsku. Pri tvorbe relácií myslí aj na to, že televízia nemá byť len prostriedok konzumu, ale má aj vzdelávať.
x
Keď sme sa zhruba pred desiatimi rokmi stretli po prvý raz, vraveli ste, že chcete robiť reláciu o varení, písať recepty do magazínov a vydávať knižky o varení. Nakoniec vám to všetko vyšlo.
Hlavné je dostať šancu, teda byť v správnom čase na správnom mieste. Potom už stačí sa len nebáť. Všetko má plusy aj mínusy a málokto si uvedomuje, že všetko si vyžaduje čas. V živote som musel obetovať mnoho, a to iba preto, že som mal svoj cieľ, za ktorým som šiel. Mnoho ráz som sa aj popálil, ale nelamentoval som a zase pekne od začiatku som makal znovu a znovu, vždy poučený predchádzajúcim neúspechom. Čím viac sa mi darí, tým viac sa snažím byť vďačný a pokorný. Čím som starší, tým viac mi záleží na tom, aby aj ľudia okolo mňa boli spokojní, i keď to dá niekedy najviac práce a sebazaprenia. Keď som bol mladší, šiel som za všetkým hlava nehlava, ale dnes sa snažím byť trochu rozumnejší. Čiže si všetko veľmi uvedomujem a som vďačný.
Aký je váš recept na úspešnú reláciu?
Snažím sa byť prirodzený a robiť to, čo ma baví. Vždy som bol zvedavý, rád cestujem a, samozrejme, varím. Robím teda to, čo ma baví a ostatné už nie je moja práca. Za to všetko ostatné môžem vďačiť prírode, bohatej histórii, úprimným a šikovným ľuďom, skvelému štábu a televízii, ktorí za tým všetkým stoja. Nie je to len moja práca, ale je to práca tímu. Recept na úspešnú reláciu? Neviem, asi nerobiť z ľudí blbcov.
Ste kuchár aj manažér, prevádzkujete vlastnú reštauráciu. Aký je váš bežný pracovný deň?
Vstávam okolo 7.30 a venujem sa dcérke do 9.30. Potom idem do práce. Vybavím korešpondenciu, stretnutia a naplánované úlohy, potom od 11.30 do 14. 30 som v kuchyni, potom do 17.30 mám čas na kancelársku prácu a ďalšie stretnutia. Od 17.30 do 22.00 som znovu v kuchyni. Potom ešte objednám tovar a idem domov. Takto to mám v podstate každý deň, teda okrem dní, keď nakrúcam. Niekedy vstanem skôr a na chvíľu idem na ryby.
Nedávno ste vydali knihu receptov Nebíčko v papuľke. Chystáte ďalšiu knihu? A akú knihu ste v poslednom čase čítali?
Naposledy som čítal knihu Hra o tróny. No najčastejšie mám rozložené knihy o varení. Za mladi som veľa čítal, ale teraz je toho času naozaj málo. Verím, že na staré kolená sa to zlepší a všetko doženiem. Ďalšiu knihu o varení už dopisujem.
Aký je váš vzťah k médiám?
Mám pocit, že nezávislých novín a novinárov je menej než šafranu. Noviny sú veľký biznis a tak sa aj správajú. Mám pocit, že je každému jedno, či sa píše pravda, polopravda alebo úplná lož, hlavne, že sa noviny predávajú. Nemám teda veľmi vrúcny vzťah k médiám. A preto ma až desí, že kvôli zmysluplnému píár sa bez nich nezaobídete.
Ako oddychujete, keď nevaríte? Neďaleko od vášho domu, vo vedľajšej obci, je golfové ihrisko…
Golf nehrám. Určite by som ho chcel aspoň trochu vedieť hrať, ale ešte nedozrel čas. Relaxujem s rodinou, na rybách, alebo s rodinou na rybách (smiech). To, že mám kúsok od domu golfové ihrisko, nepredčí to, že mám kúsok od domu lužné lesy a kilometre Dunaja.
- Marián Luha
(Foto: Archív JŽ)
