S blížiacim sa výročím vzniku ľudáckeho Slovenského štátu sa v Bratislave stretnú dva svety. Za „samostatné Slovensko“ budú pochodovať ľudia, ktorých schopnosť samostatne myslieť vyvoláva rovnaké pochybnosti, ako láska k horám členov turistického klubu Pospolitosti, Plesnivec-Edelweiss.
Predtým sa zastavia na Tisovom hlobe, čo ak by vstal z mŕtvych a oni by pri tom neboli. Odtiaľ pôjdu do mesta, na feťákov, buzerantov, židákov a komunistov, všetkých, čo ich priplavili o možnosť nemať mindráky, vyrážky, pekné frajerky. Táto skupina nechápe, že vznik Slovenského štátu nebol výsledkom tisícročnej snahy starých Slovákov, ale hodinového stretnutia Hitlera s obéznym slovenským kňazom. V každej spoločnosti sú také typy a diskutovať s nimi je menej zábavné ako s potulnými mormónmi v oblekoch z Walmartu. Čo však nie je zbytočné, je pokus zablokovať ich ideologickú turistiku po hlavnom meste.
Jedna vec je nasadenie polície, ktorá vníma takéto dni ako príležitosť vyskúšať si naživo kung-fu a skloňovanie tajných kódov do vysielačky. Polícia nestojí oficiálne na nikoho strane, iba udržiava „poriadok a zákon“ a náš zákon umožňuje, že stúpenci neonacizmu sa tešia rovnakej právnej a poriadkovej asistencii úradov ako bojovníci za práva zvierat. Policajný hovorca vyhlási, že „zabezpečia, aby nedošlo k stretu medzi dvomi skupinami“. Pretože vo vnímaní polície sú neonacisti a antifašisti dva rozhádané pouličné gangy, ktorým ona zabráni, aby nezatiahli do svojich potýčiek „slušných občanov“, ktorí nie sú, rovnako ako polícia, ani neonacistami, ani antifašistami. No a to je problém celej koncepcie boja proti pravicovému extrémizmu.
Ohlásená blokáda spomienkového pochodu na zločinecký Slovenský štát nebude mať zmysel, ak si verejnosť a politici neuvedomia, že extrémizmus má dnes oveľa rešpektovanejšie postavenie ako v 90. rokoch. Neznamená to, že je menej agresívny a nebezpečný. Znamená to, že v sprievode majú stáť aj politici. Napríklad zo Smeru, ktorého extrémistické krídlo dnes určuje Ficovu rétoriku, alebo z SDKÚ a SaS, čo má poslancov posadnutých „rómskym problémom“. Slovenská polícia by mala zo zloženia blokády pochopiť, že nie je v úlohe arbitra, ale stojí na strane všetkého, čo vybojovali cez druhú svetovú vojnu spojenci a povstalci v SNP. Politické strany, inštitúcie a polícia, nie sú v tomto zmysle aseptizovanými neutrálnymi javmi. Extrémisti dostávajú povolenia na svoje akcie pod zámienkou boja za slušnosť, proti drogám, čo je v prípade alkoholických bitkárov zo štadiónov komické. Demokratické inštitúcie sme nezakladali preto, aby verejný priestor ovládali počas nehanebných výročí neonacisti. Ale preto, aby sme ukotvili naše spoločenstvo v tradíciách, ktoré sú v radikálnom rozpore s pohanským nacionalizmom a mystikou krvi.
- Michal Havran ml.
(Článok pôvodne vyšiel na JeToTak.sk. Titulok: amr. Foto: JeToTak.sk)
