Hoci Václav Havel „v posledných rokoch svojho života politicky nebol veľmi aktívny, jeho náhly odchod vyvolával otázky, ako bude česká spoločnosť vyzerať bez neho,“ napísal český týždenník Respekt.
V ostatných týždňoch vyslovil Václav Klaus dva výroky, ktoré útočia na Václava Havla a jeho odkaz. Počas stretnutia so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom vyhlásil, že „útoky takzvanej nepolitickej politiky poškodili Českú republiku oveľa viac“, a ešte dodal, že v Českej republike z toho dôvodu došlo „k zbúraniu rešpektu k akýmkoľvek autoritám“.
„Je dobré počuť, že politici, ktorí chcú rozhodovať autoritatívne, to nemajú v Česku ľahké,“ konštatuje týždenník Respekt. Treba za to poďakovať práve Václavovi Havlovi, ktorého Klaus už tradične označuje za autora „nepolitickej politiky“.
Druhým útokom Václava Klausa je jeho reakcia na knihu jeho dlhoročného sekretára Petra Hájka. Ten píše, že Havel bol „aktívnym nástrojom lži a nenávisti“ a „v svojej misii bol úspešný“. Klaus vyhlásil, že s autorovu kritikou historickej úlohy Václava Havla v podstate súhlasí.
Ešte pred rokom prezident Klaus nad hrobom svojho nástupcu vzdal hold „veľkej osobnosti našej novodobej histórie“. „Čo sa teda za ten rok zmenilo?“ pýta sa český týždenník. Podľa Respektu Klausova reč nad Havlovým hrobom „bola len čisto politická hra“. Keď spoločnosť smútila, „Klaus nemohol povedať nič iné“, pretože by na seba pritiahol hnev spoločnosti. Ale po roku už Klaus môže o Havlovi hovoriť takmer ako o nepriateľovi demokracie.
Československu v roku 1918 aj v roku 1989 chýbali takí zakladatelia, akými sa môžu pochváliť napríklad Spojené štáty. Podľa Respektu sa k tomu najviac približujú Tomáš G. Masaryk, prvý československý prezident, a Václav Havel, prvý prezident po roku 1989. Ich chápanie slobody a demokracie, toho, čo znamená otvorená spoločnosť, v neposlednom rade aj ich zodpovednosť za najzraniteľnejších môžu byť takpovediac ideálom moci a vládnutia. Obaja boli schopní presadzovať svoje názory a predstavy, keď boli na okraji spoločnosti, ako aj vtedy, keď stáli na čele štátu.
Klaus má však úplne inú predstavu o štáte. Jeho predstava je zjavne taká, že verejnosť treba držať v stave napätia a neistoty, stále treba hľadať nepriateľov, spôsobovať konflikty, argumentovať, že len aktuálna moc predstavuje spoľahlivú vládu.
Ak Klaus porovnáva Česko a Slovensko a tvrdí, že politika na Slovensku nikdy nebola taká rozbitá ako v Česku, mýli sa, tvrdí Respekt. Český týždenník pripomína obdobie vlády Vladimíra Mečiara: zastrašovanie politických oponentov, obmedzovanie slobody prejavu, únos v spolupráci s tajnou službou a v neposlednom rade vražda nepohodlného svedka. „Skutočnosť, že také veci sa v Českej republike nikdy nestali,“ pokračuje Respekt, „by sa mala považovať za najúspešnejšiu zmenu po novembri 1989, a nie za zlyhanie.“
Podľa Respektu Václav Klaus dobre vie, že kto chce vyhrať, musí nepretržite upevňovať svoje postavenie a oslabovať nepriateľov. Preto „neprekvapuje, že Václav Klaus a jeho kolegovia sa teraz rozhodli spustiť frontálny útok na odkaz Václava Havla. O niekoľko týždňov budú prezidentské voľby. V marci definitívne opustí Pražský hrad a stratí vplyv. A to je dôvod, prečo dnes musí posilniť svoju pozíciu a nájsť stratégiu, ako si ju udržať.“
-
(red)
