V nemeckom Oberhofe je v týchto dňoch na programe štvrté kolo pretekov Svetového pohára v biatlone. S našou výpravou však neodcestoval bronzový medailista z kanadského Vancouveru Pavol Hurajt. Lieči sa doma a verí, že k reprezentácii sa bude môcť pridať čo najskôr.
Pavol, už druhú sezónu za sebou ste nezačali podľa predstáv. Pred rokom vás postihla salmonelóza a teraz ste chýbali v pretekoch prvého kola Svetového pohára. Opäť vás zradilo zdravie?
Áno. Záverečnú prípravu som síce absolvoval bez problémov, vyhral som nominačné preteky na prvé kolo Svetového pohára, ale posledný týždeň tréningového kempu som začal pociťovať v kolene pnutie a tlaky. Nebolo to príjemné. Preto sme sa s trénerom dohodli, že prvé kolo radšej vynechám, aby sa to nezhoršilo. Ešte pred nasledujúcim kolom som absolvoval preteky IBU Cupu. V Hochfilzene som mal potom len priemerné individuálne výsledky, ale úspechom bolo siedme miesto v štafete.
Na bežkách nie ste ani teraz, keď sa v Nemecku súťaží o body v štvrtom kole Svetového pohára. Vrátili sa peripetie s kolenom?
Koleno je už v poriadku, ale počas vianočných sviatkov ma chytilo menšie nachladenie a zatiahlo mi to až na hlasivky. Podobne je na tom aj Miro Matiaško, preto nie sme s reprezentáciou. Na ďalších kolách v Ruhpoldingu a Anterselve by sme už však nemali chýbať.
Čo bude pre vás vrcholom tejto predolympijskej sezóny?
Určite majstrovstvá sveta v Novom Meste na Morave.
Tesne pred začiatkom šampionátu budete mať narodeniny. Stihnete ich vôbec osláviť?
Počas mojej štrnásťročnej kariéry som oslavoval všetky narodeniny na pretekoch. Oslavou v pravom zmysle slova sa to nazvať nedá, ale už som si zvykol. Napríklad pred olympiádou vo Vancouvri som mal narodeniny počas cesty lietadlom do Kanady. Nedá sa to však veľmi oslavovať. Je tam nejaký ten prípitok, ale to je všetko.
V aktuálnej sezóne trénujete pod dozorom nového reprezentačného trénera. Je ním Nemec Manfred Geyer. Ako hodnotíte spoluprácu s ním?
Do nášho tímu prišiel v lete a má trochu iné metódy než tie, na ktoré sme boli zvyknutí. Je tam taký nemecký dril, ale on je kúzelník, je tréner. Za tých päť mesiacov nás neprerobí nanovo. Určitý čas to potrvá. Motivácia v tíme je a uvidíme, či chalani pridajú do olympiády nejaký dobrý výsledok. Matej Kazár aj Miro Matiaško sa zlepšili. Podaril sa nám historický výsledok v štafete, v druhom kole Svetového pohára sme skončili na siedmej priečke. Tréner je s nami spokojný a ja dúfam, že s nami ostane aj na budúci rok.
Vaším splneným snom nebola len olympijská medaila, ale aj koliba v rodnej Štrbe. Rozbehlo sa po jej otvorení všetko podľa vašich predstáv?
Myslím, že áno. Koliba funguje, je okolo toho trochu viac starostí, ale dá sa to zvládnuť.
Stíhate sa popri všetkých týchto povinnostiach venovať aj synovi Maťkovi? V októbri oslávil prvé narodeniny, takže behá a doma musíte mať veselo.
Ale áno. Nepozná ma len z televízie či novín (smiech). Všetko je to o správnom rozdelení času medzi rodinu, šport a kolibu.
Pred pár dňami sme oslávili vstup do nového roka. Čo je vaším najväčším želaním do roku 2013?
Želám si, aby sme boli všetci zdraví, aby sme mali aj kúsok šťastia a my športovci aby sme dosahovali dobré výsledky.
-
Martina Uličná
Ďalšie rozhovory:
Peter Sagan: Stále mám čo zlepšovať
Kráľovná športu Zuzana Štefečeková: Prvenstvo ma prekvapilo
Ján Laco: Na konkurenciu v reprezentácii sa teším
