Uprostred súčasnej situácie si ľavica nevie predstaviť nič iné, ako zvyšovanie daní a tiež zvyšovanie výdavkov - pripomína v redakčnom článku londýnsky Economist.
Koniec 19. storočia, zlatý vek kapitalizmu, bol obdobím premeny svetovej ekonomiky a zároveň obdobím veľkých sociálnych nerovností. Rastúca priepasť medzi bohatými a chudobnými a tiež strach zo socialistickej revolúcie viedli k vlne reforiem, k zavedeniu progresívneho zdanenia a boli vytvorené aj prvé štátne systémy sociálneho zabezpečenia. Cieľom tejto „progresívnej éry“ bola väčšia sociálna spravodlivosť, nie však na úkor hospodárskeho rastu. Podľa Economistu aj dnes potrebujeme „novú progresivitu“, takú, ktorá v spoločnosti zmierni sociálne rozdiely bez nepriaznivých vplyvov na podnikateľské prostredie a hospodársky rast. Zatiaľ ale nič také nebadať, píše Economist.
Ľavica zvyšuje dane, no dnes by sme potrebovali podporovať hospodársky rast a zlepšovať podnikateľské prostredie. Určitá miera nerovnosti je pre ekonomiku dobrá. Avšak sociálne rozdiely môžu dosiahnuť mieru, keď je už neefektívna a brzdí rast, znižuje mobilitu a kvalitnejšie vzdelanie robí dostupným poväčšine pre elitu.
Economist navrhuje riešenie pozostávajúce z opatrení v troch oblastiach: vo sfére súťaže, verejných výdavkov a daní. Za prvé: treba posilniť súťaž, zlepšiť transparentnosť verejného obstarávania a zbaviť sa deformácií zákonníkov práce. Za druhé: verejné výdavky treba viac zamerať na vzdelanie, na podporu mladej generácie, na rekvalifikáciu nezamestnaných a na efektívnu pomoc sociálne slabším. Za tretie: je nevyhnutné zefektívniť výber daní, znížiť sadzby daní zvlášť tam, kde sú značné daňové úniky, a kľúč zdaňovania bohatých zmeniť tak, aby smeroval viac k zdaňovaniu ich nehnuteľností než k zdaňovaniu príjmu.
Podľa Economistu, aby sa tento proces mohol začať, pravica musí viac hovoriť o lepšom štáte a menej o minimálnom štáte, a ľavica musí prestať s rovnostárskymi teóriami.
(red)
