V súvislosti s riešením krízy a oživením ekonomiky čoraz častejšie počujeme ekonómov i politikov hovoriť výlučne o výrobe, respektíve produkcii a produktivite. Všetko ostatné je akoby vedľajšie. Renomovaný britský ekonóm John Kay tomu oponuje.
Chápanie, ktoré za dôležité a hodnotné považuje len materiálne dobrá, zrejme pochádza z obdobia, keď prvoradou úlohou hospodárskej činnosti bolo zabezpečenie obživy, bývania a zdrojov energie, tvrdí John Kay vo Financial Times.
Zadný kryt iPhonu vám prezradí, že bol navrhnutý v Kalifornii a zmontovaný v Číne. Typ, ktorý sa predáva zhruba za 700 dolárov, má komponenty za 200 dolárov a čínska montáž stojí asi 20 dolárov. Prevažnú časť ceny platíme za kalifornský dizajn. To je hlavný dôvod, prečo je Apple taká zisková spoločnosť. Podobných prípadov, napríklad zo sveta odievania, menuje Kay niekoľko.
Od vypuknutia krízy mnohí ekonómovia i politici tvrdia, že podporovaním výroby a produkcie vytvoríme nové pracovné miesta a zabránime hlbšiemu prepadu ekonomiky. Lenže v mene tohto postoja sa obchádzajú rovnako podstatné témy, ako vzdelanie, výskum, spôsob riadenia štátu, služby a pod. Kay pripomína, že modernú výrobu a produkciu predchádza práve vzdelanie, veda a výskum, bez ktorých by sme nemohli vyrobiť napríklad ani mobilný telefón či lieky.
Sme ochotní priplatiť si napríklad za dizajnovo krajšie a lepšie produkty. Veľká časť ceny, ktorú za výrobok platíme, je za štýl obleku, dizajn iPhonu, presnosť montáže motora lietadla, farmaceutický výskum a pod.
Vytváranie bohatstva mnohí spájajú len so sektorom výroby a podnikania. Kultúra, vzdelanie, zdravotnícke služby – toto všetko je podľa tohto postoja druhoradé. Kay naznačuje, že akcentovanie len materiálnej produkcie a znižovanie záujmu o sféru duševnej práce a všetkých nemateriálnych sfér, od vzdelania, cez výskum až po tvorbu, ktorá je potom v službe inej výroby, je krátkozraké. Myslieť si a očakávať, že len zvyšovaním výrobných kapacít sa môžeme dostať z krízy, je podľa neho veľký omyl.
-
(red)
