„Jednou z podivných vlastností EÚ je, že balík peňazí je zväčša neúmerný času strávenému nad jeho prejednávaním“ - píše zakladajúci člen Financial Times Deutschland, politický a ekonomický analytik Wolfgang Münchau.
V médiách sa často uvádza suma jedného bilióna eur, ale tá „by nás nemala mýliť“. Ide totiž o sumu, ktorá bude rozložená na sedem rokov, počas ktorých by hrubý domáci produkt EÚ mal podľa prognóz dosiahnuť sto biliónov eur. „Spor sa navyše netýka celého rozpočtu, ale len jeho troch percent“ – upozorňuje Münchau. V prepočte na hrubý domáci produkt EÚ je to približne 0, 03 percent. „Pripisovať mu akýkoľvek makroekonomický význam by bolo z aritmetického hľadiska veľmi hlúpe“ – dodáva nemecký analytik. Lídri by sa podľa neho mali radšej sústrediť na fakt, že riešenie krízy eurozóny „bude stáť skutočné peniaze a bude mať skutočné ekonomické dôsledky“ .
Dôležitosť rozpočtových jednaní i naliehania britského premiéra Camerona na zmrazenie rozpočtu vidí Münchau v tom, čo nám môžu naznačiť o budúcnosti EÚ. Zmrazenie rozpočtu znamená, že únia sa nepohne z miesta a môžeme zabudnúť aj na Agendu 2020 i na snahu o akékoľvek politiky podporujúce rast. Jednotný trh bude ochromený. Nuž ale ten sa beztak nevzťahuje na väčšinu služieb, ktoré predstavujú najväčšiu časť ekonomiky. „Vždy som si myslel“ – poznamenáva s jemnou iróniou Münchau – „že najužitočnejšou funkciou jednotného trhu bolo, že je možné na neho pripíjať pri slávnostných večerách.“
Na úrovni EÚ je podľa analytika proces integrácie „v podstate dokončený“. V dnešnej únii preto vidí Münchau už len dve dôležité funkcie: slúži ako inštitucionálny a právny rámec, ktorý by eurozóne mohol pomôcť vyrovnať sa s krízou, a ako čakáreň pre členské štáty únie, ktoré v eurozóne ešte nie sú, ale niekedy v budúcnosti by do nej chceli vstúpiť. Na okraj tohto druhé faktu poznamenáva, že „neexistuje žiadna biosféra, ktorá by štátom umožňovala dlhodobo existovať vnútri EÚ, ale mimo eurozóny“.
EÚ je kvôli eurozóne odsúvaná bokom, čo má ale dosah na ďalšie oblasti, ako napríklad zahraničné vzťahy alebo bezpečnostnú politiku, ale aj na ďalšie rozširovanie únie. V konečnom dôsledku preto Cameronovo úsilie o zmrazenie rozpočtu EÚ preukazuje eurozóne dôležitú službu (pre ktorú nemecký analytik s Cameronovým úsilím súhlasí): „eurozóne dáva ďalší dôvod, aby konečne pochopila, kde spočíva jej kolektívny záujem“.
(red)
