Maďarsko podľa Európskeho štatistického úradu dosiahlo deficit v roku 2012 na úrovni 1,9 % HDP. Tým nielen splnilo, ale aj prekročilo Maastrichtské kritérium trojpercentnej hranice, pripomína v komentári maďarský týždenník Heti válasz.
Od pádu totalitného režimu dosahoval maďarský deficit v priemere 5 %. Z tohto hľadiska je „výkon Orbánovho kabinetu míľnikom,“ pokračuje v komentári popredný maďarský ekonóm, univerzitný pedagóg, člen Maďarskej akadémie vied, Prof. Dr. Tamás Mellár (na obr.). Ešte v roku 2010 bol deficit viac ako 4 %. „Otázka je, na čo bude postačovať tento rekordne nízky deficit.“ Zruší Európska komisia disciplinárne konanie voči Maďarsku pre privysoký deficit? A nakoľko bude v budúcnosti udržateľný deficit pod hranicou troch percent?
Radikálne zníženie deficitu a vyrovnaný rozpočet totiž na druhej strane znamená, že napríklad rezorty školstva, zdravotníctva a ďalšie dostali výrazne menej financií. Osobitne sa to týka sféry vyššieho vzdelania. „Z hľadiska krátkodobých politických cieľov je zjavne dôležitejšie udržať reálnu hodnotu dôchodkov, ako zlepšiť finančnú situáciu univerzít,“ pokračuje maďarský ekonóm.
Zníženie finančných prostriedkov pre vysoké školstvo o 25 percent môže mať širší dosah. Bude to napríklad znamenať, že z prostredia vysokého školstva budú musieť predčasne odísť viacerí vysoko vzdelaní pedagógovia. To potom môže mať negatívny vplyv na úroveň výučby i vedeckého výskumu (ale aj inovácií), pripomína maďarský týždenník. Je však známe, že v rozvinutých krajinách hospodársky rast z dvoch tretín vďačí práve podpore výskumu a humanitnej sféry. Na druhej strane nižší hospodársky rast znamená okrem iného aj nižšie príjmy na daniach, čo potom nutne spôsobuje ďalšie škrty a šetrenia. Ich obeťou potom znovu môže byť sféra vzdelania. „A potom sa všetko začne odznova?“ pýta sa na záver svojho komentára popredný maďarský ekonóm.
-
(red)
