Pravdepodobne väčšina z nás by na pomyselnom rebríčku hodnôt uviedla vzdelanie a zdravie na popredných miestach, ak nie rovno na tých najvyšších. Či sa nám to páči alebo nie, sme krajinou prakticky bez surovín. Čím teda môžeme byť vo svete konkurencieschopní? Odpoveď je na prvý pohľad jednoduchá: vedomosťami, vzdelaním, originálnymi myšlienkami a takpovediac kvalitným ľudským kapitálom.
Pojem znalostná ekonomika sa stala zaklínadlom, ktoré už v minulosti skloňovalo mnoho politikov, no v skutočnosti sa zatiaľ o tomto smerovaní len hovorilo. Štruktúra našej ekonomiky ani nášho rozpočtu tieto požiadavky nereflektovala. Popri mnohých reformách sa zatiaľ významnejšie nepristúpilo k tej kľúčovej: k reforme vzdelávania a školstva ako takého. Práve rezort školstva je dlhodobo najviac nedofinancovaný, nereformovaný a aj na okraji politického záujmu najmä preto, že zmeny v ňom nevidieť v horizonte štyroch rokov.
Učitelia, ktorých ukážkovo arogantne a dočasne vláda umlčala finančnými prísľubmi, poukazujú práve na tieto problémy. Požadujú predovšetkým mimoriadne potrebnú celospoločenskú diskusiu o problémoch v školstve a dlhodobo absentujúcej systémovej zmene.
Tento štrajk nebol prvoplánovo o platoch učiteľov, hoci médiá aj politici vyhrotenú situáciu interpretovali najmä takto. Bol a je o úcte k vzdelaniu a nevyhnutnej zmene nastavenia motivácií v systéme. Štrajkujúci učitelia poukázali na potrebu nevyhovujúci stav pomenovať a napraviť. Bez vyriešenia tohto problému a zvládnutia jednej z kľúčových výziev (popri rezorte školstva predovšetkým zdravotníctvo a sociálny systém) sa, žiaľ, ani o ďalších dvadsať rokov táto spoločnosť ďalej nedostane.
- Radovan Kavický
