Pápež Silvester I. prežil prenasledovanie kresťanov za čias cisára Diokleciána. Pápežom sa stal v roku 314 a napokon bol jedným z najdlhšie pôsobiacich pápežov vôbec.
Bol prvým pápežom, ktorý viedol cirkev aj po období prenasledovania kresťanov. Zomrel 31. decembra 335. Pontifikát pápeža Silvestra symbolicky tak znamenal aj koniec veľkého prenasledovania kresťanov a začiatok kresťanskej náboženskej slobody. Azda aj preto sa jeho kult pomerne rýchlo rozšíril do celej Európy a jeho sviatok sa slávi od 5. storočia.
V starších rímskych dobách sa nový rok začínal v marci, keď noví konzuli preberali úrad. Od roku 46 pred n. l. platil juliánsky kalendár a už podľa tohto kalendára sa nový rok začínal 1. januára.
V cirkevnom prostredí sa posledný deň v roku slávila len spomienka na pápeža Silvestra, nie koniec roka, respektíve začiatok nového, pretože pre cirkev bol začiatkom nového liturgického roka advent.
K zjednoteniu, respektíve k spoločnej oslave konca starého roka a začiatku nového v cirkevnom aj občianskom priestore došlo až v roku 1582, keď sa vo väčšine kresťanského sveta natrvalo prijal gregoriánsky kalendár a začiatok nového roka 1. január. Až vtedy získala silvestrovská noc širší význam.
Rôzne kalendáre a dátumy
Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi juliánskym kalendárom, oslavuje Nový rok 14. januára. Čínsky nový lunárny rok začína koncom januára alebo začiatok februára. Tibetský Nový rok sa oslavuje vo februári. V Iráne a Afganistane sa podľa perzského kalendára prvý deň nového slnečného roka oslavuje 21. marca. V Thajsku oslavujú Nový rok v marci alebo apríli. V Izraeli je začiatok nového roka pohyblivý a slávi sa v prvý deň mesiaca tišri, t. j. medzi 6. septembrom a 5. októbrom. Japonci oslavujú Nový rok 1. až 3. januára.
Tradície a zvyky predkov
V tradíciách našich predkov sa na Nový rok nesmelo prať a nesmela sa vyvesiť bielizeň, lebo by to znamenalo smrť niekoho blízkeho. Smeti sa zametali do kúta miestnosti, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, t. j. aby nezomrel. Ten, kto na Nový rok spal zo všetkých členov rodiny či domácnosti najdlhšie, sa po celý rok mal omeškávať s prácou.
Po dedinách chodili tzv. ometačky – staršie chudobné ženy odeté v čiernom a s bielou šatkou, ktoré pred koncom roka symbolicky vymetali platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli a aby sa na ne nedostalo nič nezdravé. Dianie v nadchádzajúcom roku mohol ovplyvniť aj prvý novoročný návštevník domácnosti, ale nebol vítaný príchod ženy, chorého alebo starého človeka. Nemali sa jesť jedlá z hydiny a zajaca, aby rodinné šťastie či majetok z domu neuleteli a neutiekli. Naopak, na jedálnom lístku nesmelo chýbať bravčové mäso symbolizujúce blahobyt.
Moderné oslavy
Dnešný spôsob silvestrovských osláv sa začal v 19. storočí, v čase hospodárskeho rozvoja. Začali sa používať obdoby dnešných delobuchov a oslavy sa spájali so želaním ešte bohatšieho roka. Začali sa organizovať zábavy, čoraz veľkolepejšie ohňostroje a bohaté hody. Nadmerné pitie alkoholu sa však úradne trestalo a stíhalo. V 20. storočí sa miesto bohatých hodov začali pripravovať už len obložené chlebíčky, misy a slané a sladké zákusky. Polnočný prípitok je zvyk rovnako z konca 19. storočia.
Priame prenosy zo silvestrovských ohňostrojov sú dnes už jednou veľkou spoločnou svetovou šou.
- (ip)
