Ak sa dá o nejakých peniazoch povedať, že skončili v lufte, vyleteli komínom, zmizli v dyme alebo sa vyparili, tak sú to určite tie, ktoré investujeme do ohňostroja. Ja viem, všetko nemožno merať peniazmi. Veď aj taký koncert vážnej hudby, hneď ako doznie, skončí kdesi medzi nebom a zemou. Je tu však malý rozdiel. Emočný. Po dobrom koncerte zostáva zážitok. Po ohňostroji budete mať minimálne zaľahnuté v ušiach…
Novoročný ohňostroj však musí byť, aj keby na chleba nebolo! Jednoducho – na Silvestra o polnoci strieľame pánubohu do okien. Budíme nemluvňatá, znervózňujeme dôchodcov, plašíme psov, mačky a divú zver. Ale čo už. Veď je to iba raz za rok. Psychológovia a zverolekári svorne odporúčajú sedatíva. Pre všetkých štvor- i dvojnohých domácich miláčikov. A my, ktorí sme odolnejší a menej zraniteľní, si vypime! Aby sme si ten zážitok lepšie užili.
Priznám sa, nemám rád ohňostroje. Rovnako ako motoristické preteky a letecké dni. Delobuchy a rakety mi pripomínajú časy vojenčiny. Motoristické športy neuznávam. Lietadlo či automobil sú dopravné prostriedky a ako také majú slúžiť na bezpečnú prepravu ľudí, nie na ich zabíjanie. Viem, väčšina ľudstva so mnou nebude súhlasiť, ale to na mojom názore nič nezmení.
Dozvedel som sa, že tohto roku minulo naše hlavné mesto na ohňostroj o čosi menej ako inokedy. Je kríza a všetci, teda aj pyrotechnici, si musia utiahnuť opasky. Na druhej strane 1. januára 2013 si pripomíname 20. výročie našej ťažko skúšanej, ale predsa len, ako-tak samostatnej republiky. A na takých veciach sa nešetrí. Takže ohňostroj zasa nemôže byť až taký skromný. Skrátka – šetriť sa bude až po ohňostroji! A každý sám na sebe. Ohňostroj zaplatili sponzori, teda ľudia, ktorí sú napriek celonárodnej mizérii stále v zisku. A v poriadnom, keď sú ochotní investovať do takej zbytočnosti. Alebo žeby boli našim radným pánom niečo dlžní a takouto formou sa im odplácajú?
Radšej tieto úvahy nechám tak, lebo sa zasa dostanem k politike. A cez ňu ku korupcii. Lebo darmo – tieto dve veci idú ruka v ruke. Odjakživa. Som presvedčený, že oslavovať sa dá aj bez ohňostroja. Ak nám politici, hoci aj regionálni, dokážu zdôvodniť zvýšenie miestnych daní a poplatkov, zrušenie ohňostroja musí byť pre nich malina. Alebo žeby sa riadili starým rímskym heslom „Chlieb a hry“? Nakoniec, ani to už neplatí, keďže toho chleba akosi stále ubúda. Hry, hoci akokoľvek hlúpe, zostávajú.
Skvelý slovenský prozaik Pavel Hrúz napísal knihu s názvom „Chliev a hry“. Odohráva sa v inom dejinnom období, ale autorova parafráza sedí ako uliata. Pomaly tu už máme iba ten chliev a hry. Napríklad ohňostroj.
- Rasťo Piško
