Veronika Šikulová opäť prekvapila. Po dvoch úspešných románoch Domček jedným ťahom a Miesta v sieti vydala knižku krátkych textov Diera do svetra.
Napriek tomu, že sú to prozaické texty, autorka sa rada hrá aj s rýmom. Ten sa tam, podľa jej slov, iba „pritrafil“. Žiadny rým sa však nepritrafí len tak náhodou. Veronika Šikulová sa hrá so slovami a hľadá poetické vyjadrenia pre mnohé prozaické, ale vážne veci. Vďaka ilustráciám Martiny Matlovičovej je knižka ešte príťažlivejšia a ešte lepšie spoznáme pedantnú beletristku Veroniku.
_____________________________
“Prečo mi nikdy nepovieš – mám ťa rád? Keď sa ťa na lásku spýtam, cítiš sa, akoby som mierila na teba z revolvera…” (Diera do svetra)
_____________________________
„Chcela som spraviť dieru do sveta a mám Dieru do svetra,“ povedala vtipne Veronika Šikulová. Priznala sa, že keď uvidela prvé ilustrácie Martiny Matlovičovej pre svoju novú knihu, rozplakala sa. „Mala som pocit, že ona to nakreslí lepšie, ako som to ja napísala,“ vyjadrila sa Šikulová pri prezentácii novej knižky.
„Pipi čierna Karkulka“, „Za slávičím humnom“ či „Od svitu do mrkvy“ sú kapitolky, v ktorých sa autorka i ilustrátorka hrajú so slovami, farbami, postavami, myšlienkami. A, samozrejme, s čitateľmi.
- Béla Susla
