Druhá polovica 60. rokov. Kultúrna explózia spôsobená úspechom The Beatles viedla k vzniku skupiny Beatmen, ktorej lídrom je mladík Dežo Ursiny. V roku 1967 nečakane vyhráva Pražský beatový festival – porážajúc etablovaného favorita Olympic. Ak nie už dovtedajšie skladby, tak určite táto udalosť predznamenáva zrod veľkého muzikanta.
Po rozpade Beatmen a neskôr aj Soulmen (v ktorom sa od pôvodného smerovania Ursiny vzďaľuje vplyvom Beatles) vychádza v roku 1972 po anglicky naspievaná platňa Provisorium, ktorá je v porovnaní s bigbítovými začiatkami schopná konkurovať svetovým velikánom art/prog rocku toho obdobia. Čo sa týka angličtiny v časoch normalizácie, platňa vyšla vďaka pomoci „niektorých ľudí“ v Prahe v rámci tzv. gramofónového klubu. Nerátalo sa s tým, že by sa LP dostalo do voľného predaja. Po vydaní albumu sa Dežo zamestnal vo filmových štúdiách na Kolibe a oženil s priateľkou Kateřinou. V tom čase svojím typickým spôsobom vynadal šéfovi odboru ministerstva kultúry. Po viacerých sťažnostiach sa dostal na čiernu listinu.
V danej situácii bolo treba nájsť človeka schopného zložiť slovenské texty, s ktorými by sa Ursiny stotožnil natoľko, aby ich spieval úprimne. Dežo neskôr priznal, že svojim anglickým textom nie vždy celkom rozumel. Slovenčina bola výzvou.
Textárom sa napokon stal Ivan Štrpka. Ursinyho skladby sa rodili na základoch Štrpkových abstraktných veršov. Táto kombinácia vytvorila unikátnu tvorbu. Ich prvý spoločný album Pevnina detstva (pôvodný názov Gondwana bol zamietnutý) vyšiel v roku 1978. Nasledovalo desať ďalších, z ktorých jeden si Dežo otextoval sám. Najznámejším je zrejme Modrý vrch z roku 1981.
O jeho mene dnes kolujú legendy. Chlapík, ktorý hovoril, čo si myslel, nikdy nezapadol do bežných popových sfér. Jeho svojský gitarový zvuk bez zbytočnej ekvilibristiky a neochota ku konformite však vtedajších kolegov z brandže (ako ukázal čas) v mnohom predbehli. O náskoku svedčí už pražský úspech z roku 1967. Nešlo len o nahrádzanie idolov spoza železnej opony.
Ursiny mal jasnú predstavu, ako má hudba jeho kapely znieť. Tak to bolo aj pred každým nahrávaním albumu. Tieto skutočnosti spôsobili to, čoho sme svedkami dnes: jeho hudba sa počúva, a to nielen z nostalgie pamätníkov. Dokonca ožíva koncertne.
Už v roku 2000 vyzval gitarista Andrej Šeban Dežovho syna Jakuba v skladbe Odkaz, aby spieval otcove piesne. Kapela okolo Kuba Ursinyho sa nakoniec úspešne sformovala a hráva pesničky z albumov Modrý vrch, Zelená, Do tla, Ten istý tanec a Príbeh. Výber závisel aj od toho, nakoľko vedia piesne svojou dynamikou zaujať naživo.
Kubova kapela hrá podľa albumových predlôh. Táto muzika je vraj zložená tak dobre, že už na nej netreba nič meniť. Podľa Jakubových slov sa to čaro zachová práve pri pôvodných aranžmánoch. Na vystúpeniach sa zúčastňuje aj Marián Jaslovský (dychové nástroje), ktorý hrával ešte s Dežom. Andrej Šeban, ktorý si takisto stihol zahrať ešte s Kubovým otcom, do projektu nakoniec nešiel.
Čo sa týka plánov do budúcnosti, pripúšťajú možnosť záznamu živého vystúpenia, pokiaľ možno aj s obrazovou zložkou. Žeby nakoniec zvolili Pohodu 2013? Ich vystúpenie na tomto festivale je už potvrdené.
K dispozícii by mali byť tiež reedície albumov Deža Ursinyho, a to v podobe šiestich dvojalbumov a posledného albumu Príbeh na samostatnom CD.
Na záver dve verzie jedného songu:
Dežo Ursiny - Modrý vrch
Kubo Ursiny & Provisorium - Modrý vrch
- Juraj Sabo
