Na začiatku boli dve dynamické EP, nasledované tzv. „červeným“ a „modrým“ albumom. Kombináciou dravosti, atmosféry a precítenej práce s gitarami si vydobyli pevné miesto na scéne.
Ostré hrany, mladícke nadšenie, noha na plyne. Mnohé formálne znaky časom opadnú, „true“ fanúšikovia zmraštia tvár, pretože interpret usúdil, že už nie je čas všetko hodiť do ohňa a zatratiť. Keby však na chvíľu stíchol a vypočul si argumenty, mohlo by sa stať, že by úprimnosť premohla agresívnu formu.
V pláne bolo základnú škálu doplniť zelenou. Tentoraz sa to však pánom hudobne ani ideovo do jednej farby a na jeden disk nezmestilo. Keď si vraj uvedomili, že sa materiál na album nevojde, rozhodli sa ho vydať formou dvoch CD, pretože nebolo, čo vynechať. Koncipovali ho teda ako dva samostatné celky, ktoré však nesú mnoho spoločných znakov.
ŽLTÁ
„Yellow theme“ nás jemne naladí na ten tvrdší a nespútanejší pól Baroness. Odviazané piesne ako „Take my Bones Away“ a „March to the Sea“ sa striedajú so zádumčivejšími, pričom sa všetky stretávajú v textoch. Konečnosť a narkotiká ustupujú iba v (lyricky) nostalgickej „Back Where i Belong“. Akoby sa práve počas nej pomyselný protagonista zo všetkého dostal. Môj osobný favorit albumu. Po rýchlej „Sea Lungs“ končí žltý album veľkolepým songom „Eula“.
I heard your eyes and I touched your tongue
When we were kids we never felt so young
Take me to a hazy Sunday morning
ZELENÁ
Po „Green theme“ nasleduje až „námornícky“ veselá „Board up The House“. Ďalšie štyri smutnejšie kusy gradujú na konci „Psalms Alive“. Hladina sa upokojí typickou akustickou inštrumentálkou. Predposledná „The Line Between“ prináša tvrdý riff ako z čias „Red Album“ a pokračuje ako uvoľnený song, ktorý mi (a myslite si o tom, čo chcete) pripomenul Queen.
Práve zvuk gitary a lá Brian May a harmonické tance v štýle Thin Lizzy asi najlepšie vystihujú krásne sóla z celej plochy albumu. Majú tu svoje miesto, pretože „Yellow and Green“ je najviac „bigbítová“ doska od Baroness. V minulosti boli komplikované linky zakomponované do samotných kostier skladieb. Na „metal“ sa tu však už nikto nehrá – títo páni to majú v hlave priveľmi v poriadku, než aby sa nechali obmedzovať niekoho prízemnými požiadavkami. Dostali sme tak vzdušnejší, intímnejší, vyspievanejší album. Alebo možno aj dva.
When my bones begin to break
And my head begins to shake
Its my own blood
Vraciame sa k 15. augustu tohto roka. Autobus s kapelou a technikmi prechádza krajinou popri meste Moncton Combe v Anglicku. Cestou dole notoricky nebezpečným kopcom s 12 percentným klesaním zlyhávajú brzdy a posádka nemá inú možnosť než brzdiť o krajnicu. Autobus skončil v priekope a väčšina osadenstva utrpela vážne zranenia. Nikto nezahynul.
John Baizley, spevák, gitarista a autor artworku sa vyjadril, že nekončia. Exkluzívny rozhovor s ním, rovnako ako jeho opis priebehu havárie a rehabilitácie bol publikovaný na metalsucks.com.
- Juraj Sabo
