Podľa ústavného súdu voľba generálneho prokurátora prebehla v súlade s ústavou a prezident nesmie odmietnuť vymenovať kandidáta na základe svojvoľných dôvodov. Prezident i premiér arogantným ignorovaním verdiktov ústavného súdu podkopávajú základy demokracie a právneho štátu.
Dobroslav Trnka v podaní na Ústavný súd namietal (1) „porušenie jeho práv na prístup k voleným a iným funkciám za rovnakých podmienok“, a to „nečinnosťou“ národnej rady, ktorá „nepredložila prezidentovi návrh na jeho vymenovanie za generálneho prokurátora“. Inak povedané Trnka tvrdil, že 17. mája 2011 bol zvolený a mal byť aj vymenovaný. Zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal národnej rade, aby prezidentovi predložila návrh na vymenovanie jeho za generálneho prokurátora.
Trnka ďalej namietal zákonnosť postupu podľa rokovacieho poriadku a porušenie svojich práv hlasovaním 17. mája 2011. Inak povedané tvrdil, že (2) bola porušená tajnosť voľby a (3) voľba bola zmanipulovaná. Namietal (4) porušenie svojich práv a ústavnosť voľby 17. júna 2011, keď bol zvolený Jozef Čentéš. Trnka žiadal, aby ústavný súd zrušil výsledok voľby z júna 2011.
ÚS: (1) Trnka zvolený nebol. Voľba bola v súlade so zákonom
Poďme poporiadku. V prvom prípade Trnka namietal, že do počtu poslancov prítomných v tajnom hlasovaní boli započítaní aj tí, ktorí odovzdali neplatný hlasovací lístok. Ústavný súd však Trnkovi odcitoval paragrafy zákona o rokovacom poriadku, aby na záver konštatoval známy fakt, že totiž podľa zákona o rokovacom poriadku z počtu prítomných poslancov na tajnom hlasovaní nemožno vylúčiť tých, ktorých hlasy boli neplatné, t. j. lístok nevhodili, alebo ho označili neplatným spôsobom. Ústavný súd ďalej konštatuje, že Trnka nedosiahol počet hlasov potrebných na zvolenie a teda „nebol za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zvolený“. Ústavný súd dokonca potvrdil, že zákon o rokovacom poriadku s neodovzdaním hlasovacích lístkov ani s neplatnými hlasmi (s hlasovacími lístkami upravenými inak ako zákonom ustanoveným spôsobom) „nespája žiadne právne dôsledky“.
Spôsob vyhodnotenia výsledkov voľby, ktorý Trnka namietal, ústavný súd považuje „za ústavne konformný“ a Trnkovi odkázal, že národná rada „obdobným spôsobom vyhodnocovala výsledky tajných hlasovaní aj v minulosti“ (…), pričom dosiaľ ústavnosť tohto postupu nikto nespochybnil“. Ústavný súd Trnkovi pripomenul aj to, že aj pri jeho zvolení za generálneho prokurátora národná rada výsledky volieb vyhodnocovala rovnakým spôsobom, vtedy to však nenamietal. A odcitoval mu aj jeho vlastný výrok z decembra 2010, aby mu pripomenul, že vtedy on sám prezentoval taký výklad pojmov, ktorý teraz namieta.
Ak to zhrnieme, ústavný súd potvrdil, že Trnka nebol zvolený, Trnkove práva neboli porušené, ani rokovací poriadok nebol porušený a jeho sťažnosť je „zjavne neopodstatnená“.
ÚS: (2) Tajná voľba bola dodržaná
Hoci v tejto prvej alternatíve tvrdil, že bol zvolený a preto má byť vymenovaný, v druhej alternatíve toho istého podania tvrdil, že pri voľbe 17. mája 2011 národná rada porušila tajnosť procesu hlasovania, a to tak, že bol vysoký počet neplatných hlasovacích lístkov a že poslanci verejne deklarovali záujem, aby on nebol zvolený. Tvrdil tiež, že strany vtedajšej vládnej koalície sa dohodli na označení hlasovacích lístkov, aby bolo zrejmé, ako poslanci ich poslaneckých klubov hlasovali.
Tu ústavný súd Trnkovi ako doktorovi práv vysvetlil, že „počet neplatných hlasovacích lístkov ako dôvod porušenia tajnosti hlasovania je ústavne irelevantný“, pretože podľa zákona o rokovacom poriadku sa aj počet neplatných hlasov ráta do počtu prítomných poslancov na hlasovaní, ako bolo už vyššie uvedené.
Ústavný súd Trnkovi tiež odkázal, že porušenie tajnosti hlasovania „sa nedá vyvodiť ani z politických vyjadrení poslancov“. Ústavný súd tu dokonca hovorí, že „v moderných parlamentných demokraciách sa (…) predpokladá pôsobenie politických strán v parlamente prostredníctvom poslaneckých klubov (…), k úlohám ktorých nepochybne patrí aj zosúlaďovanie stanovísk poslancov patriacich k jednotlivým poslaneckým klubom k otázkam, ktoré sú predmetom rokovania, vrátane hlasovania o personálnych návrhoch“.
Ústavný súd preto tvrdí, že „nemožno považovať za nesúladné s ústavou, ak poslanecké kluby odporučia svojim členom hlasovať určitým spôsobom a tento postoj aj vopred verejne deklarujú“. Takéto odporúčanie má podľa súdu politický charakter. A tak podľa súdu dokonca ani politická dohoda „o tom, ako by mali poslanci hlasovať“ nie je v rozpore s ústavou. „Je totiž vecou jednotlivých poslancov (…) či budú takúto politickú dohodu pri tajnom hlasovaní rešpektovať“.
Zároveň sa ústavný súd o Trnkových úvahách o porušením tajnosti hlasovania vyjadril, že Trnka nemá žiadny argument, „na základe ktorého by bolo možné reálne dospieť k záveru o porušení tajnosti hlasovania“. Podľa ústavného súdu dokonca ani hypotetickú úvahu, „ako pravdepodobne hlasovali poslanci patriaci k jednotlivým poslaneckým klubom (…) nemožno kvalifikovať ako porušenie princípu tajnosti hlasovania“.
ÚS: (3) Žiadna sabotáž ani manipulovanie či porušenie tajnosti hlasovania
Ústavnému súdu Trnka navrhol, aby si vyžiadal zápisnice z Generálnej prokuratúry o výsluchoch bývalých poslancov Ďurkovského a Kuboviča, ktorí „údajne potvrdili manipuláciu hlasovania“ a zároveň navrhol vypočuť ich ako svedkov. Súd si vyžiadal spis vo veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin sabotáže a v ktorej boli vypočutí viacerí poslanci.
Ústavný súd však dal Trnkovi jasne najavo, že nič z tohto spisu, resp. z výpovedí poslancov nepotvrdzuje jeho slová o manipulácii hlasovania, či o porušení tajnosti voľby a porušení zákona. Z obsahu výpovedí nevyplýva nič, čo by mohlo byť „nespochybniteľným skutkovým základom na záver o porušení práv“ Trnku.
Navyše ústavný súd nám poodhalil obsah spisu, keď sa vyjadril, že „výpovede osôb, ktoré sa podrobili výsluchu“ a na ktoré Trnka poukazuje, „obsahujú nejednoznačné a protirečivé stanoviská a hypotézy“. Celkovo ústavný súd analyzoval 37 výpovedí svedkov vypočutých na generálnej prokuratúre, aby napokon konštatoval, že „ani zo spôsobov údajného označovania hlasovacích lístkov nemožno vyvodiť záver o porušení tajnosti hlasovania“.
ÚS: Voľba generálneho prokurátora v júni 2011 bola v poriadku, Čentéš bol zvolený.
Ústavný súd potvrdil, že v konaní pred generálnou prokuratúrou sa nepreukázali „žiadne skutočnosti, ktoré by mali preukázať protiústavný postup národnej rady (jej poslancov), pred, počas a po hlasovaní o kandidátovi na generálneho prokurátora 17. mája 2011“.
Ústavný súd teda vyvrátil a odmietol všetky tieto Trnkove sťažnosti ako „zjavne neopodstatnené“ a potvrdil, že voľba 17. mája prebehla v súlade s rokovacím poriadkom a v tejto voľbe Trnka nebol zvolený za generálneho prokurátora. Ústavný súd zároveň konštatuje, že Trnka „sa nestal účastníkom“ júnovej voľby, pretože svoj súhlas s kandidatúrou vzal späť, a preto sa ho voľba 17. júna 2011 „priamo nedotýka“ a „nie je oprávnený napadnúť tieto voľby“.
Takže zhrnúc a podčiarknuc: V máji Trnka nebol zvolený, pri voľbe bol dodržaný zákon o rokovacom poriadku, v júni nekandidoval, zvolený bol Jozef Čentéš, všetko prebehlo v súlade s ústavou.
Prezidentova i premiérova arogantná svojvoľnosť
Podozrenia, o ktorých prezident dnes hovorí, ústavný súd uznesením o Trnkovej sťažnosti jasne odmietol alebo vyvrátil, resp. označil za neopodstatnené. Takže dôvody, ktoré uvádza prezident, sú svojvoľné. Podľa rozhodnutia ústavného súdu dôvody nevymenovania nesmú byť svojvoľné. Prezident nedávno vyzval k rešpektovaniu štandardných demokratických postupov a k rešpektovaniu rozhodnutí ústavného súdu. Avšak prvý, kto ich nerešpektuje, je práve on. Prezident (akobyčlen Smeru) i premiér nerešpektujú ústavný súd, oživujú normalizačné komunistické i mečiarovské praktiky a podkopávajú základy právneho štátu. Práve toto je lámanie demokracie.
-
Marián Balázs
Uznesenie Ústavného súdu SR tu.
