Jedným zo spôsobov ako komuinistický režim zabraňoval úteku občanov z krajiny boli drôtené zátarasy (ploty) napojené na elektrický prúd. Iniciátorom tejto myšlienky v bývalom Československu bol veliteľ pohraničnej stráže generál Ludvík Hlavačka. Túto metódu využívali už nacisti pri strážení koncentračných táborov. Ako účinnú ochranu táborov ich využívala aj ruská NKVD.
S výstavbou dômyselného viacprvkového systému ochrany štátnych hraníc a budovaním železno-technických zátaras sa začalo v roku 1951. Už o rok neskôr sa jednotlivé úseky drôtených plotov začali napájať na elektrický prúd. V princípe možno povedať, že „drôtená“ ochrana hranice pozostávala z troch drôtených plotov, z ktorých stredný bol napojený na elektrický prúd o sile 4000 až 6000 voltov. V 50. rokoch bol priestor medzi jednotlivými plotmi na viacerých častiach hranice aj zamínovaný. Elektrický prúd bol v plotoch približne do roku 1966, keď sa na základe medzinárodnej situácie, ale i množstva obetí medzi samotnými pohraničiarmi začalo od tohto spôsobu ochrany hraníc upúšťať.
August 1960 bol z hľadiska úmrtí v petržalskej oblasti rakúsko-slovenskej hranice medzi najtragickejšie. 22-ročný Poliak Jan Ignacy M sa k štátnej hranici preplazil cez pole s vysadenou cukrovou repou. Pred 10. hodinou predpoludním sa potom rozbehol k prvej drôtenej stene. Tú sa mu podarilo preskočiť. Osudnou sa mu stala druhá, napojená na elektrický prúd. Keď sa dotkol elektrifikovaných drôtov, bol na mieste mŕtvy. Hliadka odpojila drôty od elektriny a odtiahla telo. Pokúsili sa ho ešte oživiť, no neúspešne.
V tom istom úseku hranice 15. augusta 1960 hliadka pohraničnej stráže opravovala signalizačné zariadenie. V blízkosti bola na pravidelnej obchôdzke ďalšia trojčlenná hliadka. V kukuričnom poli, ktoré bolo od prvého drôteného plotu vzdialené len asi 20 metrov, sa schovával Jozef R., 20-ročný robotník z obce Kátlovce pri Trnave. Už pred dvomi týždňami sa neúspešne pokúsil o útek pri Devínskej novej Vsi. No ani tento druhý pokus nemal dobre premyslený. Odhodlal sa naň rovnako ako spomínaný Poliak cez deň a navyše v čase, keď boli blízko dve hliadky. Približne o 17. 30 vyskočil z kukuričného poľa a utekal k prvému plotu. Obe hliadky ho zaregistrovali a vystrelili do vzduchu varovný výstrel. Keď Jozef nereagoval a blížil sa k plotu, vystrelili dve dávky zo samopalu. Prvý plot sa Jozefovi podarilo preliezť, potom však nešťastne narazil hlavou na elektrifikované drôty druhého plotu a okamžite ho zasiahol prúd. Privolaný lekár už iba konštatoval smrť elektrickým prúdom.
Podľa odborných odhadov zahynulo na hraniciach po zásahu elektrickým prúdom približne sto osôb, ktoré sa pokúšali o útek. Ďalšie desiatky obetí boli z radov príslušníkov pohraničnej stráže a vojakov. Generálna prokuratúra SR odmieta podania Ústavu pamäti národa s odôvodnením, že obete nemali v blízkosti hraníc čo hľadať, hrozilo im tam nebezpečenstvo, na čo boli upozornené výstražnými tabuľami.
Oproti tomu v Českej republike je postoj celkom iný. Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu pri Ministerstve vnútra ČR získal v roku 2011 odborné stanovisko, podľa ktorého použitie neizolovaných elektrických drôtov bolo porušením bezpečnostných noriem, okrem iného aj z dôvodu, že pred ich existenciou pohraničná stráž verejnosť nevarovala, hoci vtedajšie štátne normy prikazovali prevádzkovateľovi nechránených elektrických vodičov takéto varovanie umiestniť na viditeľnom mieste. Možno sa teda oprávnene domnievať, že predstaviteľom režimu išlo v prvom rade o to, aby „nepriateľské živly“ doplatili na svoje konanie a zároveň ich smrť slúžila ako odstrašujúci príklad pre ostatných.
-
Ján Ondriaš
