Obohacovanie sa verejných činiteľov, klientelizmus, beztrestnosť podozrivých, spolitizovaná polícia i štátne zastupiteľstvo, zlý zákon o financovaní politických strán. Takáto je údajne situácia Rakúska z hľadiska témy boja proti korupcii. Český sociológ a analytik Petr Pietraš píše o knihe rakúskeho investigatívneho novinára Kurta Kucha. Skrátený text z portálu Česká pozice.
„Sú krajiny, ktoré sa stále nachádzajú na začiatku boja s korupciou. Polícia a štátne zastupiteľstvá sú v nich spolitizované, nedostatočne personálne obsadené a ich nezávislosť je obmedzovaná. Politický vplyv pomáha kariéram v justícii a exekutíve, osobní priatelia bez akejkoľvek kvalifikácie sa dostávajú na najvyššie posty. Ministri sa obohacujú a politici všetkých strán sa zručne a bez hanby vyhýbajú trestnému stíhaniu. Občania sú systematicky okrádaní.“ Takto sa o Rakúsku píše na záložke knihy Land der Diebe (Krajina zlodejov) rakúskeho investigatívneho novinára Kurta Kucha.
Ten sa vydal na cestu rakúskou korupčnou krajinou a opisuje chobotnicu, ktorej chápadlá siahajú od rozhodovania o riaditeľovi dedinskej školy až po miliónové úplatky v bankovníctve alebo v zbrojárskom priemysle. Korupcia zasahuje všetky oblasti spoločnosti. Všetky prípady však majú spoločné to, že nakoniec nikto nie je trestne stíhaný.
V Rakúsku postupne miznú hranice medzi lobingom a korupciou. Kedysi sa pri korupcii odovzdávala obálka, dnes je na nej navyše napísaní: honorár za poradenské služby.
Finančná nenásytnosť politických strán
Podľa Kucha je hlavným rakúskym problémom finančná nenásytnosť politických strán – ich financovanie od roku 1980 narástlo štvornásobne. Navyše zákon o financovaní politických strán chráni tak ich, ako aj darcov. Finančné príspevky nemusia byť rozdelené na nižšie čiastky, pretože žiadne limity pre ne neexistujú. Ktokoľvek môže dať akejkoľvek politickej strane ľubovoľnú finančnú čiastku bez toho, aby sa musel obávať zverejnenia.
V tomto zákone chýbajú aj trestné postihy, čo predstavuje poistku pre nepredvídateľné situácie. Je teda prakticky nemožné ho porušiť a pre justíciu dokázať, že konkrétny finančný príspevok súvisí s rozhodnutím konkrétneho štátneho zástupcu. Systém podporuje korupciu a zároveň paralyzuje všetky kontrolné mechanizmy zabezpečujúce transparentnosť.
Kontrola osobných financií a konfliktu záujmov u politikov a vysokých štátnych zamestnancov v podstate neexistuje.
Investície od bohatých Rusov
Bohatí občania Ruskej federácie sa vždy zaujímali o občianstvo v niektorej členskej krajine Európskej únie, pretože im to umožňuje bezvízový pohyb a pobyt v nej. Po odsúdení jedného z takzvaných oligarchov a najvýraznejších predstaviteľov ruskej ekonomiky v deväťdesiatych rokoch Michaila Chodorkovského toto úsilie zabezpečiť sa pred ruskou justíciou ešte zosilnelo.
V rakúskom zákone o štátnom občianstve sú jasne definované podmienky pre jeho získanie. Je v ňom však výnimka, ktorá sa týka výnimočného prínosu pre Rakúsko. V praxi to vyzrá tak, že cudzinec, ktorých chce v Rakúsku investovať, požiada niektorú spolkovú krajinu o investičnú podporu, zväčša na regionálne projekty. Tie môžu získať subvencie, ktorých časť dostane ako finančný dar niektorá politická strana. Investor nemá s týmto finančným darom spojené žiadne ďalšie výdavky – tie zostanú na daňovom poplatníkovi. Vláda spolkovej krajiny potom investora odmení podporou jeho žiadosti o štátne občianstvo.
V roku 2010 bol Kuch kvôli zverejneniu vyšetrovacích spisov v súvislosti s kauzou banky Hypo Alpe Adria obvinený nielen v Rakúsku, ale aj v Nemecku. Za túto banku, ktorá nakoniec skrachovala, sa finančne zaručila rakúska spolková krajina Korutánsko, v ktorej vtedy vládla Slobodná strana Rakúska (FPÖ) na čele s Jörgom Haiderom, a to viac než 20 miliardami eur, pričom korutánsky rozpočet bol 1,8 miliardy. Škodu, ktorá touto zárukou vznikla, zaplatili daňoví poplatníci – vrátane honorára pre Haiderovho daňového poradcu a priateľa Dietera Birnbachera, ktorý vypracoval banálnu šesťstranovú štúdiu. Za poradenskú službu dostal šesť miliónov eur.
Zrušené obvinenia
Kuchovo obvinenie však nebolo dlhodobo udržateľné a preto bolo v Rakúsku stiahnuté. Nakoniec sa to rakúskym úradom podarilo dosiahnuť aj v Nemecku. Kuch dostal z Mníchova, kde bol jeho prípad vyšetrovaný, list s tým, že sa jeho obvinenie ruší, pretože rakúske úrady nemôžu zistiť základné Kuchove údaje vrátane dátumu narodenia.
