Do Londýna cestovala skromne a bolo jej ľúto, že si so sebou nemôže vziať psíka Alexa. Na otázku, či ide na ostrovy obhájiť striebro z Pekingu, odpovedala: „Neviem.“ So striebornou medailou sa však vrátila a v závere kalendárneho roka navyše zasadla na slovenský športový trón. Rodáčka z Nitry je len štvrtou ženou, ktorá vyhrala kategóriu jednotlivcov počas dvadsaťročnej tradície prestížnej ankety, keď na druhé miesto posunula ôsmeho najlepšieho cyklistu sveta Petra Sagana a na tretie svoju kamarátku, bronzovú strelkyňu z londýnskej olympiády Danku Bartekovú.
Prekvapilo vás prvenstvo v ankete?
Priznám sa, že trochu áno. Ale určite ma to potešilo. V šatách a so všetkými tými doplnkami sa necítim až tak komfortne, ale teším sa, pretože som s tým vôbec nepočítala. Zasmiala som sa, keď som sa dozvedela, že vyhlásenie ankety Športovec roka bude 21. decembra. Konečne som Športovcom roka a teraz má prísť koniec sveta? (smiech) Našťastie neprišiel a mám za sebou krásny rok.
Ako dlho vám trvala príprava na tento večer?
Hodinu a pol u vizážistky a kaderníčky. Potom som si ešte utekala kúpiť náušnice, lebo som zistila, že ich nemám.
Spoznali vás ľudia v obchodoch?
Vôbec nie. Práve teraz, keď som si kupovala tie náušnice, sa ma predavačka spýtala, či idem do divadla. Hovorím, že áno. A ona, že na čo. Tak som odpovedala, že na Športovca roka. A pani mi na to zahlásila: „Aha, dobre.“ Takže pohoda. (smiech)
Dá sa porovnať radosť na olympiáde s tou, ktorú prežívate teraz?
Myslím si, že nie. Aj fotenie na debne s medailou bol lepší pocit, ako teraz v šatách. Olympiáda má pre mňa oveľa väčšiu hodnotu. Teda, bez urážky smerom k ankete.
Prečo?
Tam boli oveľa silnejšie pocity a eufória.
Niektorí športovci rôznym oceneniam v anketách nepripisujú veľkú váhu, nakoľko si ho vážite vy?
Šport robím pre seba, svojich blízkych, pre celé Slovensko a toto je už len taká čerešnička na torte. Možno nie vždy je to o výsledkoch v súťažiach počas celého roka, ale teraz to vyšlo, tak sa teším. Pre mňa to však nie je najdôležitejšia udalosť roka ani života.
A aký bol pre vás rok 2012? Splnilo sa všetko, čo ste si predsavzali?
Dá sa povedať, že áno. Medailí a prvenstiev mohlo byť určite viac, ale aj tak to vyšlo. Som skromná, mne stačí aj tá jedna medaila.
Ešte stále študujete. Ako sa vám darí? Uzavreli ste si predmety v predtermínoch, alebo vás čaká niečo ešte aj po sviatkoch?
Predtermíny mám hotové tri, ďalších desať ma čaká v januári. Okrem toho musím písať bakalárku. Je december, ale prajem si, aby bol čo najrýchlejšie júl a bolo po škole.
Ako budete tráviť vianočné sviatky?
S pustenými rozprávkami, občas mi rodičia prinesú do izby jedlo, ale prioritne sa musím venovať tej bakalárke, lebo som to stále odkladala. Môj školiteľ mi aj poslal správu, že už môžem poslať, čo som doteraz napísala, lebo cez Vianoce bude mať čas prečítať si to. Tak som mu odpísala, že aj ja na to budem mať cez Vianoce čas. (smiech)
A čo darčeky? Stihli ste ich nakúpiť?
Tak za jazdy. Už aj darčeky kupujem presne tak, ako sa učím na skúšky, teda deň predtým.
Dali ste si už aj nejaké predsavzatia aj do nového roka?
Áno, urobiť štátnice (smiech). Inak nič špeciálne. Zo športu nič, v súkromnom živote nech to pokračuje. Teraz si prajem, len nech je rýchlo ten júl a mám po štátniciach. V novom roku želám sebe aj všetkým najmä zdravie, pretože hocičo ostatné nie je tak veľmi dôležité ako práve zdravie.
-
Martina Uličná
