Ten, koho prekvapilo, že Ivan Gašparovič nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, nech sa postaví vľavo. Ostatní… no dobre, ostatní ste vlastne všetci.
Akobyčlen Smeru nesklamal a - keďže po zmene senátu ústavného súdu sa už nedalo spoľahnúť, že rozhodnutie týchto ústavných sudcov v Čentéšovom podaní bude v duchu očakávania vedenia strany Smer-SD – musel konať rýchlo. A my už vieme, že ak na tom členom Smeru záleží, vie byť náš pán prezident jeden z najrýchlejších (Štefan H. by mohol hovoriť).
Toto sú však jasné reči takmer pivné. Ani pri žánri persifláže - lebo pri hodnotení súčasnej vrcholovej politickej scény, pripomínajúcej oveľa častejšie morálny suterén, nám iný žáner ani nenapadá – by sme nemuseli zabudnúť, že súčasný kandidát na post generálneho prokurátora len žne to, čo akožesystémová pravica zasiala.
Lebo to, že pohodlná koaličná neľavicová väčšina nebola schopná „s prstom v nose“ zvoliť v NR SR kompetentného a dostatočne schopného kandidáta na post generálneho prokurátora, nie je maslo na hlave Ivana Gašparoviča a Roberta Fica. A cirkus okolo fotografovania hlasovania aj posedenie u Mariána Kočnera sú biľagom, aký sa nezmazáva ľahko.
To, že dzurindovské krídlo v SDKÚ kalkulovalo s menom Dobroslava Trnku, lebo práve on bol zárukou, že nepísaná dohoda o nestíhaní politických elít bude pokračovať, nemá na svedomí Smer-SD, hoci aj hlasu podobnému hlasu premiéra by takýto alebo podobný generálny prokurátor vyhovoval. Ako uvidíme už na jednej z najbližších schôdzí NR SR.
To, že Mazákov ústavný súd nebol vyše dvoch rokov v plnom stave, lebo koaličná väčšina za druhej Dzurindovej vlády nebola schopná v NR SR odhlasovať mená slušných ústavných právnikov, aby si Ivan Gašparovič MUSEL VYBRAŤ slušných ústavných sudcov, nie je vina Roberta Fica a Smeru-SD. Aj keď im súčasné personálne obsadenie ústavného súdu vyhovuje takmer dokonale. A na tom, že do druhého kola prezidentských volieb v roku 2004 sa dostali Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič, má leví diel práve SDKÚ, ktorá bez dohody s ostatnými neľavicovými partnermi presadzovala ako kandidáta Eduarda Kukana – a neľavicoví voliči si dovolili v prvom kole luxus voliť niekoho iného, netušiac, pred akou Sophiinou voľbou budú stáť v druhom kole.
Dnes je jednoduché si usierať z hlavy štátu – a je to aj do veľkej miery opodstatnené, lebo Ivan Gašparovič perfídne využíva možnosti, aké mu poskytuje zákon a cynické kroky neľavicových politikov v minulých rokoch. Netreba však zabúdať, kto mu cestu k týmto gaunerstvám svojimi gaunerstvami vydláždil. Za to, ako dnes vyzerá hlava štátu a ústavný súd a generálna prokuratúra, nemôžu iba Robert Fico, Ivan Gašparovič, Dobroslav Trnka a Ivetta Macejková.
