Hlavný dôvod udelenia Nobelovej ceny mieru Európskej únii bola premena vojnového kontinentu na mierový. Ďalšími dvomi dôvodmi boli demokratizačné procesy a sociálny akcent v Európe. Ľavicový filozof a sociológ Jürgen Habermas toto rozhodnutie víta a zároveň v ňom vidí výzvu pre vlády, aby pokračovali v európskom projekte, a výzvu pre občanov, aby boli vzájomne solidárni. Skrátený text Jürgena Habermasa.
V čase svojej najťažšej krízy Európska únia získala Nobelovu cenu za mier. Nobelov výbor ocenil „premenu Európy z kontinentu, na ktorom po stáročia zúrili vojny, na mierový kontinent“. Popravde, je možné predstaviť si iné dôvody pre udelenie Nobelovej ceny? A predsa vývoj súčasnej krízy stavia zmysel a prínos tohto ocenenia, respektíve jeho dosah na súčasnú situáciu Európskej únie, do zvláštneho svetla. Skutočnosť, že Nobelova cena mieru bola udelená Únii práve teraz, keď sa jej darí horšie než kedykoľvek predtým vo svojej histórii, interpretujem ako naliehavú výzvu európskym politickým elitám. Tým istým elitám, ktorým dnes chýba odvaha aj vízia. Nobelova cena za mier jasne odkazuje vládam štátov menovej únie, že musia prekročiť svoj tieň a pokročiť ďalej v európskom projekte. Vo vyhlásení nórskeho výboru sa táto výzva objavuje prinajmenej trikrát.
Nobelov výbor najprv oceňuje uzmierenie a mierotvorný proces v Európe po druhej svetovej vojne. Ďalej pripomína úsilie o šírenie demokracie a slobody, ako aj proces liberalizácie, ktorý Únia naštartovala v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Grécku, Španielsku a Portugalsku a potom na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov v krajinách strednej a východnej Európy, neskorších členov Európskej únie. Rovnaké úsilie musí dnes Európa vyvinúť aj na Balkáne. Nobelov výbor si váži skutočnosť, že Európa našla odvahu prekonať historické antagonizmy a dosiahla civilizačný úspech v podobe rozšírenia Európskej únie, ku ktorej by malo jedného dňa pristúpiť aj Turecko. To ale nie je všetko. Až tretí dôvod udelenia Nobelovej ceny mieru Európskej únii v sebe ukrýva iróniu okolností, za akých bola udelená. Nobelov výbor sa zmieňuje o hospodárskej situácii, ktorá je v členských štátoch eurozóny príčinou „závažných problémov a sociálneho napätia“ a vedie Európu, ktorá sa stala obeťou neschopných predstaviteľov, k bodu zvratu. To, o čo tu ide, ak dobre čítame text, je tretia najväčšia vymoženosť Únie, t. j. jej sociálny model založený na sociálnom štáte.
