Mohli Židia za mor? Môže euro za krízu? Mohlo by sa zdať, že v modernej dobe je už éra mýtov dávno za nami. Skutočnosť je však iná. Nie je práve to, že o nich ani nevieme, najväčším triumfom mýtov? – pýta sa český ekonóm, filozof a vysokoškolský pedagóg Tomáš Sedláček v českých Hospodárskych novinách. Prinášame podstatnú časť textu Tomáša Sedláčka.
Francúzsky filozof a historik René Girard si všíma, že v časoch kríz (cholera, mor, politická nestabilita), keď spoločnosť ovláda chaos a padajú pravidlá, nehľadáme príčiny, ale (ne)vinníkov. Ideálnym kandidátom je niekto cudzí (alebo aspoň dosť “iný”), kto v roli obetného baránka opäť spojí spoločnosť. Skutočné dôvody, argumenty, či fakty nehrajú až takú podstatnú úlohu ako to, v čo sa väčšina rozhodne veriť.
Ekonóm Svetovej banky Indermit Gill, ktorý pracuje na európskom ekonomickom modeli, hovorí až o piatich mýtoch, ktorým máme sklon veriť.
Mýty o Európe v úpadku
Mýtus o tom, že Európa upadá, by mohol byť ľahko prijateľný. Ak sa však pozrieme na jej vývoj od roku 2000, zistíme, že si udržala stabilných 30 percent svetovej produkcie, zatiaľ čo povedzme USA sa prepadli z 31 na 23 percent.
Ďalším obľúbeným ukazovateľom analytikov je HDP, ktorý za posledných dvadsať rokov rástol približne 2 % ročne. V Európe sme vymysleli niečo ako “konvergentný stroj”, hovorí Gill. Chudobnejšie štáty, ktoré vstupujú do únie, posilňujú svoju ekonomickú pozíciu a vďaka regionálnemu obchodu dobiehajú tých silnejších.
Zdá sa, že európske vlády sú priveľké. Európske štáty, kde je jadrom modelu sociálne zabezpečenie, stoja vlády o 10 percent HDP viac než kolegov mimo Európy.
Kabát do dažďa
Faktom tiež je, že v súčasnej dobe sú na tom vyspelé európske krajiny omnoho lepšie než kedykoľvek v histórii. Francúzi napríklad pracujú o deväť rokov menej než šesťdesiatych rokoch, a žijú o šesť rokov dlhšie. Pochopiteľne aj táto minca má svoj rub. Ako motivovať ľudí, aby systém podpory nezneužívali a pomohli ho udržať? Odpoveď môže byť na severe. Škandinávia a jej model vlády prináša možné riešenie a prinajmenej dôkaz toho, že aj veľké vlády môžu fungovať.
A napokon je potrebné na celý model zabudnúť a začať odznovu. Nemožno sa čudovať, že s takouto náladou ťažko hľadať nadšenie pre pokračovanie. Ale možno si uvedomíme, že i keď vonku leje, my máme nepremokavý kabát a niekto nezabudol ani na dáždnik
Hlavným problémom nie je samotná kríza, ale to, čo k nej viedlo. Ale už vo viacerých prípadoch (napr. Nemecko začiatkom roka 2000) sme videli, že krízu je možné prekonať a motivovať tak ďalšie krajiny (Slovensko). Rôznorodosť Európy môže byť práve v tomto ohľade bohatým inventárom skúseností v boji s krízami. Alebo si jednoducho vymyslíme vhodný príbeh, ktorému sa rozhodneme veriť a ktorým jednoducho odôvodníme tento „mor“?
