Nemecký sociológ Ulrich Beck by namiesto byrokratickej Európy rád videl Európu občanov a spoločenstvo demokracií. K tomu je však podľa neho potrebný nový zázrak, podobný tomu, ktorý sa podaril pri začiatkoch spoločného európskeho domu.
„Európe sa už raz podaril zázrak, keď sa z nepriateľov stali susedia“ – pripomína Beck a dodáva: „Súčasná kríza nás núti znovu si položiť základnú otázku, t. j. ako môže Európa svojím občanom zaručiť mier, slobodu a bezpečnosť v búrkach rizík, ktoré otriasajú globalizovaným svetom?“ Podľa Becka k tomu potrebujeme „nový zázrak“. Otázka totiž znie, ako z byrokratickej Európy urobiť Európu občanov. A to v situácii, keď sa v mysliach ľudí objavila znepokojujúca otázka, či opatrenia na záchranu eura neohrozujú európsku demokraciu.
Čo sa rodí z tejto krízy? Stane sa zo zachránenej Únie akési „európske impérium s nemeckou pečaťou“? – pýta sa Beck, ktorý dlhodobo Nemecku vyčíta euronacionalizmus. Zároveň ale kladie jednu z kľúčových otázok: „Môže sa v kríze skrývať aj nová príležitosť?“ Pre Becka je odpoveď jasná. A tak ako John F. Kennedy kedysi ohromil svet nápadom vytvoriť mierové zbory, aj Merkelová by podobne mohla svet „prekvapiť tým, že pochopí a bude sa snažiť ukázať, že európska kríza sa netýka len hospodárstva, ale nutnosti začať europeizáciu Európy smerom zdola“, že ide „o politický a kultúrny priestor, v ktorom občania k sebe už nepristupujú ako nepriatelia“. Beck by preto rád videl Európu (1) ako „Európu občanov“.
Sloboda potrebuje k stabilite popri práve a trhu aj tretí pilier, a síce „európsku občiansku spoločnosť, či konkrétnejšie proeurópsku, občiansku činnosť“. Náklady na budovanie takejto občianskej praxe by boli omnoho nižšie než sú náklady na záchranu bánk. Nutne potrebujeme podporovať občianske aktivity a potrebujeme tiež európske témy schopné zaujať.
Ale ak chceme budovať európsku občiansku spoločnosť, „musíme začať hovoriť o Európe každého občana - citoyens, citizens, burgermaatschappij, ciudadano, obywatel atď., teda o rozporoch, ktoré v sebe zjednocujúci názov »Európa občanov« zahŕňa.“ Tu sa Beck pýta: „Ako umožniť európsku demokraciu, bez toho, aby sme národné parlamenty zbavili ich práv? Pokiaľ uznáme, že uplatňovanie demokratických práv znamená nutne mnoho rôznych ciest, je možné splnomocniť kozmopolitnú Európu a zároveň posilniť národné demokracie v členských štátoch?“
Odpoveďou je podľa Becka nová Európa (2) ako spoločenstvo demokracií. Takáto „zdieľaná suverenita umocní jej silu a demokraciu.“
(mb)
