Už v roku 1963 boli snahy diskreditačným spôsobom ovplyvniť konkláve.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia patril patriarcha katolíckych Arménov a prefekt Kongregácie pre šírenie viery kardinál Agagianian (na obr.) k najvýraznejším osobnostiam katolíckej cirkvi. Bol všeobecne označovaný ako „papabile“, t. j. pápežský kandidát s najlepšími vyhliadkami.
Už pri voľbe pápeža v roku 1958 dostal veľa hlasov. Narodil sa v Akhaltzikhe na Kaukaze, ale v Ríme sa cítil doma a bol tam veľmi obľúbený. Mal mnohých priateľov a obdivovateľov, no v cirkevných kruhoch boli proti nemu mnohé výhrady i nepriateľstvá.
Dňa 6. júna 1963 zomrel pápež Ján XXIII. Protivníci kardinála Agagianiana sa hneď začali aktivizovať. Siahli po svojich kontaktoch s talianskou tajnou službou SIFAR. Táto ihneď zamerala svoju pozornosť na ulicu Via San Nicolò da Tolentino. Na tejto ulici, oproti nemeckému kňazskému semináru Germanicum, sa nachádza arménsky seminár. Tu býval aj kardinál Agagianian so svojou 71-ročnou sestrou Elisabettou Papikovou. Práve v tých dňoch požiadala o predĺženie pobytu v Taliansku.
Od tejto chvíle ju agenti tajnej služby SIFAR nepretržite sledovali. Dôkladne dokumentovali každý jej krok. Štyri dni po smrti pápeža Jána XXIII. agenti hlásia: „Dňa 10. júna o 16.00 hod. prijíma v kolégiu, kde býva, prvého sekretára sovietskeho veľvyslanectva Againa Gorguena, Arména, ktorý je tajnej službe známy a podozrivý z toho, že je agentom informačnej služby S. I., operujúcej v Taliansku. Na miesto prišiel autom Fiat 1400/B, značky Roma 346519. Auto je prihlásené na jeho meno.“
Pre príslušníkov tajnej služby to bol „šťastný zásah“. Hoci Elisabetta Papikova mala iba bežnú návštevu pracovníka veľvyslanectva, ktorý bol, podobne ako ona, Armén, a prišiel kvôli jej žiadosti o predĺženie pobytu, agenti mali teraz „materiál“, aký sa od nich očakával. Úryvky z textu a fotografie zo spisu talianskej tajnej služby začali kolovať vo Vatikáne a medzi kardinálmi. Fáma o kontaktoch kardinála a jeho sestry s KGB sa šírila veľmi rýchlo. Gregoria P. Agagianiana toto podlé ohováranie hlboko zasiahlo. Samozrejme, ako relevantný kandidát na pápežský stolec tým skončil.
V roku 1964 sa na verejnosť dostali informácie, že tajná služba SIFAR celé roky cielene zakladala spisy o desiatkach tisícoch ľudí a tiež, že viacerí jej členovia sa zúčastnili pokusu o štátny prevrat. Tajnú službu potom rozpustili.
Dodnes však nie je jasné, ktoré konkrétne cirkevné osobnosti si u tajnej služby SIFAR objednali osočujúci materiál proti rešpektovanému kardinálovi.
-
Zdroj: Kath.net
