S reláciami o varení sa už dávno akoby vrece roztrhlo. MasterChefovia ponúkajú recept na bohatstvo, pečú najlepšie torty, odkrývajú tajomstvá svojej kuchyne, až z toho máme nebíčko v papuľke.
Televízne formáty o varení však zvyčajne nie sú len o príprave jedla, stravovaní či stolovaní, ale často slúžia aj na prezentáciu tvárí známych z médií. Komunikácia účinkujúcich v nich vychádza zo situácie, z prostredia kuchyne, procesu varenia. Predovšetkým preto v reči hovoriacich často prevažujú slová majúce platnosť tu a teraz, ako sú ukazovacie zámená, príslovky miesta, času. V takýchto reláciách repliky účinkujúcich zvyčajne fungujú ako tykadlá, ktoré reagujú na všetko dobre známe a televíznemu divákovi viditeľné i čitateľné. Vyjadrenia typu Čo to bude? Tak idem na to. Teraz to skúsim. Super, tak sa pustime do toho nie sú v reláciách exkluzívnymi, ale vyskytujú sa pomerne často. Televízny divák im rozumie, pretože na pozadí vysielaného obrazu vie, o čom moderátor/-ka alebo hosť relácie hovorí. Otázkou však zostáva, do akej miery si môžu (a majú) ukazovacími zámenami pomáhať herci a moderátori, ktorí sú profesionáli slova, či predsa len ich verbálny prejav nemá byť bohatší a pestrejší. Snažia sa obohatiť našu kuchyňu, varenie, stravovanie, stolovanie – nemali by však mnohí z nich obohatiť predovšetkým svoju slovnú zásobu?
Uvediem len niekoľko vyjadrení z množstva ostatných, ktoré počas prípravy jedla v jednu januárovú nedeľu boli predávkované ukazovacím zámenom to. Nech sa páči, tu je recept:
Ja to robím zvlášť s tým cukrom. Je to tuhšie. Nemusíš to ani utláčať. Takto s tebou sa mi to robí lepšie ako samej. Takže ja vám to ešte raz pomiešam. Ja to už potom len dosolím. A teraz to pokvapkám olivovým olejom. Ja to len teraz takto. Priznám sa, že zvyknem to tak urobiť. A teraz to dáme do rúry a necháme to tam. To bude prskať sem. Tak zavri mi to, prosím ťa. Pozrime sa na to. To teraz rátame na sekundy. Ja som to vypla. Je to tak trošku zmäknuté. Už to máme hotové v podstate, takže ja to sem presypem. Ideme to vykrojiť. Vyzerá to krajšie. A bude to supiš. Ja neviem, čo na to povie šéfkuchár. Ja to riešim sladkosťami. A ešte to ochutnáme. Je to výborné. Veľmi mi to chutí. Mne k tomu nechýbalo nič, veľmi mi to chutilo a je to aj zdravé, budem si to často robiť.
Ponúkam aj ďalší nedeľný recept z rovnakej relácie odvysielanej o týždeň neskôr:
Takže, čo to dnes bude? No toto nám tu dobre vrie, tak to tam zhasneme. A necháme to proste, aby to pustilo šťavu, aby to zmäklo. A to ešte nejako budeš formovať. Dobre, tak ja ti to budem obaľovať. A ten dáme hneď tam do toho? A musíme to dať do rúry pri akej teplote? A dáme to na nejaký plech? Ukáž, ja to tam už šupnem. Necháme to tam tých pätnásť minút. Tak to vyťahuj, nie že to tam zhorí! Veď je to nádhera! Ty, ale krásnu farbu to má. Však si to teraz vytiahol. Ty si mi vôbec nepovedal, že to ideš vyklápať. Jé, to je nádherné, to je úžasné!
A takto by sme mohli pokračovať s príkladmi týždeň po týždni…
Obrazne povedané – každý jazyk na svete má svoju neopakovateľnú a charakteristickú chuť i vôňu. Nemali by na túto nezameniteľnú príchuť a arómu našej slovenčiny pamätať aj profesionáli slova a počas varenia správne dávkovať a vážiť nielen ingrediencie, ale i svoje slová?
-
Oľga Škvareninová
