Pred druhou svetovou vojnou žilo v Zlatých Moravciach asi 130 židovských rodín. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1938 to znamenalo približne 450 obyvateľov hlásiacich sa k židovskému vierovyznaniu alebo národnosti, čo predstavovalo viac ako 10 % populácie mesta. Židovská komunita bola rozdelená na ortodoxnú a neologickú (liberálnu) časť. Obe mali dokonca aj svoje vlastné synagógy. S väčšinovým obyvateľstvom však boli Židia asimilovaní.
Podľa dochovaných archívnych dokumentov a výpovedí svedkov neboli medzi Židmi a ostatnými obyvateľmi v období prvej Československej republiky 1918-1938 žiadne spory či prejavy nenávisti. Židia mali svoje zastúpenie vo všetkých oblastiach života mesta počnúc obchodom, službami, živnosťami, inteligenciou, lekármi, právnikmi, končiac zastúpením v mestskom zastupiteľstve. Rodiny Židov a nežidov sa navštevovali, priatelili a deti spoločne chodili do škôl. Rozdiel bol iba v tom, že popoludní chodili židovské deti na židovské náboženstvo, ktoré vyučoval rabín. Dokonca dva dni v roku (na výročie vzniku ČSR a výročie narodenia prezidenta Masaryka) bola veľká ortodoxná synagóga otvorená aj pre nežidov, ktorí sa mohli zúčastniť židovských náboženských obradov.
V centre mesta mal dom s ambulanciou všeobecný lekár Armín Feldmann (1891). Patril k najobľúbenejším a najznámejším lekárom nielen v meste, ale aj v celom okrese. Pred jeho domom často čakalo na ošetrenie viac pacientov ako v župnej nemocnici oproti. Ambulancia bola vybavená aj miestnosťou s röntgenom. Pacienti mu často platili iba v naturáliách, ovocím, vajíčkami, alebo zeleninou. Rodina patrila v meste k majetnejším. Už v tridsiatych rokoch vlastnili osobné auto či rádio.
O bezproblémovom súžití majority svedčí aj skutočnosť, že sa Dr. Feldmann spolu so synom Jankom zúčastnili predvolebného mítingu Slovenskej ľudovej strany v neďalekých Nemčiňanoch, kde bol farárom funkcionár SĽS Vincent Boleček. Prišiel aj Andrej Hlinka, ktorému priamo na pódiu predstavili syna Dr. Feldmanna ako jedného z najšikovnejších žiakov v meste.
Deti Katarína (1926) a Janko (1929) navštevovali miestne Gymnázium Janka Kráľa. Tu sa v roku 1939 prvý raz stretli s nepriateľstvom voči Židom. Namiesto osláv narodenín prezidenta Masaryka museli študenti gymnázia oslavovať narodeniny Adolfa Hitlera. Neskôr boli židovskí študenti, resp. všetci Židia označení žltými hviezdami, obežník zakazoval nežidom rozprávať sa so židovskými študentmi. Podľa jednej z pamätníčok títo iba ticho sedeli v triede a jedného dňa zmizli.
Úspešný lekár bol konkurencii na obtiaž. Aj on pocítil na vlastnej koži protižidovské nálady. Zákaz vykonávať súkromnú lekársku prax, domové prehliadky, vysťahovane z domu, zhabanie cenností a hnuteľného majetku, odovzdanie nadbytočného šatstva a obuvi a ponižujúce zametanie mesta či hrabanie miestneho futbalového ihriska. Celú rodinu začiatkom septembra 1942 naložili do vlaku a poslali do sústreďovacieho strediska v Žiline. Tam to už bola iba otázka času, kedy ich pošlú do Osvienčimu. Rodinu zachránila šťastná náhoda. Vtedy už poslanec Vincent Boleček potreboval svedectvo Dr. Feldmanna, pretože v istej veci figuroval ako obvinený. Dr. Feldmanna preto odvolali na súd do Bratislavy. Tu potom dostal spolu s rodinou výnimku z transportu.
Rodina sa vrátila do Zlatých Moraviec. Ukázalo sa všk, že výnimka sa nevzťahovala na deti. Preto Feldmannovci na jeseň 1942 poslali deti tajne do Maďarska. Prevádzač zobral za prevoz peniaze, ale deti na druhú stranu Dunaja nepreviezol. Plačúce deti pri rieke našli maďarskí colníci, ktorí im dali najesť a za úplatok ich poslali do Budapešti, kde ich oboch umiestnili do sirotinca. Tam boli až do roku 1944, keď im znovu hrozila smrť. Preto Feldmannovci zabezpečili svojim deťom útek z Maďarska späť na Slovensko. Počas úteku boli skryté vo voze, ktorý bol naložený drevom. Ich život visel na vlásku, pretože v jednej chvíli ich príslušníci SS takmer objavili.
Koncom augusta vypuklo Slovenské národné povstanie a rodine by už žiadna výnimka ani priateľské kontakty na farára Bolečka nepomohli. Rodina musela ujsť pred Nemcami do povstaleckej Banskej Bystrice. Po potlačení povstania sa rodina schovávala v horách neďaleko Ľubietovej. Hory však pravidelne prečesávali jednotky PO Hlinkovej gardy, ktoré boli rovnako nebezpečné ako jednotky SS. V takmer dvojmetrovom snehu si vyhĺbili zemľanku, v ktorej sa ukrývali. Oheň rozložiť nesmeli a denný prídel stravy mali dva surové zemiaky a vodu zo snehu. Úkryt ich však neochránil. Dostali sa do rúk gestapa, ktoré ich spolu s ostatnými zadržanými Židmi uväznilo v budove Krajského súdu v Banskej Bystrici. V cele našli mená bývalých väzňov zo Zlatých Moraviec. Všetci títo väzni boli zastrelení v Kremničke, pričom dievčatá boli pred popravou znásilnené.
V polovici marca 1945, keď sa front blížil k Banskej Bystrici, Nemci všetkých zvyšných väzňov odviezli do Kremničky, kde boli zastrelení, alebo zaživa upálení. Feldmannovci mali znovu šťastie. V deň odvozu posledných väzňov Dr. Feldmann čistil záchody na izbách gestapákov, jeho manželka pre nich varila obed, dcéra Katka žehlila uniformy a Janko bol zobrať uhlie do kachieľ. Keďže ich gestapo nestihlo zastreliť v Kremničke, boli transportovaní do Terezína.
Ani Terezín však neznamenal istú záchranu. Rodina psychicky takmer skolabovala, keď ich Nemci prinútili vyzliecť sa donaha a vohnali ich do spoločných spŕch. Mysleli si, že ich čaká podobný osud, akí mali ich priatelia v Osvienčime. Našťastie skutočne šlo iba o očistu. Celá rodina spoločne prežila až do príchodu Červenej armády.
Návratu do Zlatých Moraviec sa dožilo len niekoľko Židov. Čoskoro však zistili, že tí, čo ich perzekvovali, ostali nepotrestaní. Vzťahy s väčšinovým obyvateľstvom sa už nedali obnoviť. Nástupom komunistov k moci sa takmer všetci preživší Židia z mesta rozišli do celého sveta. Vycítili, že jednu totalitu strieda druhá. Rodina Dr. Feldmanna sa vysťahovala do Izraela.
Dnes je zrekonštruovaný Feldmannov dom historickou pamiatkou. Nachádza sa v pamiatkovej zóne mesta.
-
Ján Ondriaš
