V Nobelovej cene mieru môžeme vidieť aj štartovací signál k širším debatám, tvrdí holandský historik Dirk-Jan van Baar. Na nové debaty o Európe môže podľa neho poslúžiť každý sviatok.
Európsky mier nie je samozrejmosťou a nie je vôbec natrvalo zaručený. „Len ak v najbližších sto rokoch nevypukne vojna, až potom budeme môcť povedať, že Európska únia je úspešný mierový projekt,“ tvrdí van Baar vo svojom článku 6. decembra 2012 v denníku Volkskrant.
Holandský historik upozorňuje aj na nenápadné, ale vážne ruské nebezpečenstvo: „Hoci dnešné Rusko už nie je niekdajšou ríšou zla, pod vedením Vladimira Putina sa snaží získať späť stratenú česť. Preto tlačí na svojich susedov v Bielorusku, Gruzínsku a na Ukrajine, teda na krajiny, ktoré, podobne ako baltské štáty, dnes členovia EÚ, patrili predtým k Sovietskemu zväzu. Myslíte si, že Tallin, Riga alebo Vilnius sú dnes pred ruskými intrigami v bezpečí? Hoci v západnej Európe sa nad tým nikto nezamýšľa, vo východnej Európe sú ľudia obozretnejší.“ Van Baar varovne pripomína, že stratégiou Európy je radšej veľmi nepichať do osieho hniezda. Takýto prístup je však podľa neho veľmi cynický.
Hoci sa proces rozširovania EÚ neskončil, „na západe medzitým vidíme, ako sa Briti, ktorí boli ešte v roku 1940 osamelými ochrancami našich demokratických slobôd, od EÚ neustále vzďaľujú“. To má podľa historika dosah na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európy, ktorá nemá bez Britov žiadnu šancu na úspech.
Podobne ako mnohí, ktorí sa pri úvahách o Európe vracajú späť k počiatkom spoločného európskeho domu, aj holandský historik pripomína, že „Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré bolo založené v roku 1951, predstavovalo geniálny mierový projekt pre Európu. Prevzatím správy nad ťažkým priemyslom v Nemecku a Francúzsku vytvoril základy pre ich historické zmierenie.“ Takýto praktický mierový krok „núti štáty, aby sa vystríhali tak konfliktov s vonkajším svetom, ako aj sterilného technokratického pokrokárstva vnútri samotného spoločenstva“.
Van Baar varuje aj pred rozkolmi v dôsledku krízy v eurozóne, pretože tie európsky mierový projekt oslabujú: „Ak sa euro zrúti, budeme bezpochyby svedkami návratu k heslu „každý sám pre seba“ a k protekcionizmu 30. rokov. Môžeme si napríklad predstaviť, že Španielsko, ktorého integrácia do EÚ bola úspešná, sa znovu ponorí do občianskej vojny pre regionálne spory, ktoré nikdy celkom nevymizli.“
„Nesmieme si myslieť, že mier v Európe je niečo samozrejmé, len preto, že mladých dnes zaujíma už len lacná dovolenka a ich iPhony a vojna sa nevypláca,“ varuje holandský historik a dodáva, že rovnaký argument bol v móde už pred sto rokmi. V Nobelovej cene mieru vidí ocenenie politickej korektnosti pri realizácii európskeho mierového projektu. Práve pre úspešný európsky mierový proces „je celkom logické, že Nobelov výbor sa rozhodol Európsku úniu vyznamenať práve dnes,“ tvrdí historik Dirk-Jan van Baar.
-
(red)
