„Žijeme v dobe, keď takmer všetko sa dá predať a kúpiť. Počas ostatných troch desaťročí trhy a trhové hodnoty prevzali riadenie nášho života ako nikdy predtým“ – napísal nedávno harvardský politický filozof Michael J. Sandel. Jeho kniha What Money Can’t Buy: The Moral Limits of Markets sa už niekoľko mesiacov po vydaní stala bestsellerom.
Sandel upozorňuje, že v ostatných troch desaťročiach nás čoraz viac pohlcuje trhový prístup, a to nielen v bežnom živote, ale aj v štátnej sfére a pri realizácii politík. Naše myslenie sa ekonomizuje a upadáme do ilúzie, ako by sa všetky problémy dali riešiť trhovým či ekonomickým prístupom.
Prienik trhového myslenia
Podľa harvardského filozofa dlhé roky pred ekonomickou krízou boli érou trhového triumfalizmu. Dlhodobo sa upevňovalo presvedčenie, že práve trhy sú hlavným kľúčom k prosperite a hlavným prostriedkom na dosiahnutie verejného blaha. Ale finančná kríza vyvolala odôvodnenú pochybnosť o všemocnej ruke trhu. V tomto kontexte Sandel poukazuje aj na inú vážnu súvislosť: trh a ekonomika sa oddelili od morálky. Preto je podľa neho dnes naliehavé obnoviť prepojenie ekonomiky a morálky.
Podľa niektorých názorov hlavnou príčinou krízy bola chamtivosť, ktorá viedla k nezodpovedným krokom, resp. k nezodpovednej miere rizika. Podľa toho je riešením zodpovednosť a prijatie takých opatrení, ktoré by podobnej kríze v budúcnosti zabránili. Sandel súhlasí, že chamtivosť a nezodpovednosť zohrali vážnu rolu, no zároveň tvrdí, že toto je len čiastočná diagnóza. Podľa neho ide ešte o niečo omnoho vážnejšie: hlavným problémom je prienik trhového myslenia a trhových hodnôt do sfér, ktoré nikdy predtým neboli riadené trhovo. „Opustili sme svet trhovej ekonomiky a presunuli sme sa do sveta trhovej spoločnosti“ – upozorňuje Sandel.
Kam spejeme?
V trhovej spoločnosti sú všetky aspekty života, ba aj sociálne vzťahy preniknuté mentalitou trhu. Do riešenia sociálnych alebo občianskych problémov sa nepripúšťajú morálne diskusie, ale všetko sa rieši zákonom trhu. A dodáva, že s týmto sa musíme vysporiadať viac a poctivejšie, než len kritizovať niekoho za chamtivosť.
Aké sú teda dôvody, ktoré nás oprávňujú k obavám z toho, že spejeme k spoločnosti, v ktorej už takmer všetko je na predaj? Politický filozof hovorí o dvoch takýchto dôvodoch: o korupcii a nespravodlivej miere nerovností.
V spoločnosti, kde sa už takmer všetko dá kúpiť, život je ťažší pre ľudí so skromnejšími prostriedkami. Trhy sa správajú čoraz agresívnejšie. Netrhové hodnoty sú až pričasto vytláčané hodnotami trhu. Doplácajú na to predovšetkým tí slabší a zraniteľnejší. Znižuje sa miera solidarity a súdržnosti a prehlbujú sa sociálne riziká. To ale neznamená, že trh ako taký je zlý. Ponuka a dopyt sú prostriedkom pre ďalšie prerozdeľovanie. Ale ako funguje trh a čo všetko funguje trhovým spôsobom, alebo tiež, aké sú medze ponuky a dopytu, je aj vecou morálky. Trhová ekonomika nás neoslobodzuje od morálnych otázok a úsudkov.
Potrebujeme diskusiu o ekonomike a morálke
Ak sa nejaký tovar dá predať a kúpiť, pristupujeme k nemu ako ku komodite, ako k nástroju úžitku a zisku. Ale nemožno ku všetkému pristupovať optikou trhu a úžitku. Musíme sa hlbšie rozhodovať, čo má aké miesto a k čomu ako pristupovať napríklad v zdravotníctve, školstve, rodinnom živote, občianskej spoločnosti, umení a podobne. „Tu už nejde len o ekonomické otázky, ale aj o politické a morálne“ – varuje Sandel a dodáva, že v čase éry trhového triumfalizmu sme si takéto otázky nekládli. Rozhodovali sme sa čisto v rovine trhovej ekonomiky a trhových mechanizmov. Preto považuje za potrebné otvoriť širšiu diskusiu o úlohe trhov a ich dosahu, o ekonomike a morálke, o etike trhu a pod. Trhová ekonomika áno, ale chceme aj trhovú spoločnosť? – pýta sa Sandel. Namiesto toho, aby sme si kládli morálne otázky, pýtame sa: „Za koľko?“ Trhový triumfalizmus je tak sprevádzaný morálnou krízou.
Zároveň ale filozof pripúšťa, že v súčasnej situácii straníckych a politických zápasov si len ťažko možno predstaviť verejnú diskusiu o takýchto morálnych otázkach. Verí, že takáto diskusia je možná, ale len vtedy, ak budeme ochotní rozšíriť podmienky takéhoto verejného diskurzu a diskutovať aj o konkurenčných koncepciách dobrého života. Absencia takéhoto diskurzu prispela k tomu, že vo viacerých spoločnostiach sa presadila technokratická alebo manažérska politika.
Bolo by asi naivné očakávať, že verejný diskurz by viedol k zhode vo všetkých sporných otázkach. Ale, ako hovorí Sandel, „prispel by k väčšiemu ozdraveniu verejného života. A pomohlo by nám to viac si uvedomiť cenu, ktorú platíme za život v spoločnosti, kde sa všetko dá kúpiť.“
-
Marián Balázs
