24. mája 2012 sa oficiálne začalo nakrúcanie jedného z najkontroverznejších filmov súčasnosti. Reč je o novej eastwoodovke American Sniper, ktorá je zaujímavá nie len skutočným príbehom hlavného hrdinu Chrisa Kyla, ale aj kontrastnými reakciami divákov v USA či v Európe a tiež pomerne jednostranným podaním deja.
Príbeh Amerického ostreľovača sa nezačal filmom, ale autobiografickou knižnou predlohou, s ktorou Chrisovi Kylovi pomáhal spisovateľ Jim DeFelicem a právnik Scott McEwen. Kniha najskôr hovorí o mladom chlapcovi z Texasu, ktorého prísny otec učí strieľať z brokovnice a tá sa mu rýchlo stane bližšia ako bicykel či lopta. V neskoršom veku vidí v televízií pád „Dvojičiek“, čo v ňom prebúdza už od detstva vštepovaný patriotizmus. V pomerne neskorom veku sa hlási do armády, úspešne prejde náročným výcvikom a ocitá sa v špeciálnej jednotke amerického námorníctva (SEAL), kde sa stáva ostreľovačom. Zúčastní sa štyroch špeciálnych operácií v Iraku. Počas nich má 160 zásahov, čím získava prezývku The Legend, ako najúspešnejší ostreľovač histórie USA. Diabol z Ramadi, ako bol známy medzi bojovníkmi al Káidy, kde sa jeho meno rýchlo rozšírilo, je tiež vystavený niekoľkým útokom na svoju osobu. Po návrate z misií sa Chris snaží adaptovať, čo sa mu podľa knihy aj filmu darí pomerne rýchlo. Vzhľadom k tomu, že film čerpá z autobiografie, je pravdepodobné, že tento fakt je veľmi skreslený, ak uvážime náročnosť Chrisových misií, počty mŕtvych a podobne. Neskôr venuje svoj čas vojnovým veteránom trpiacim posttraumatickým syndrómom. Medzi nich patrí aj Eddie Ray Routh, neskôr obžalovaný a odsúdený za vraždu Chrisa Kyla a jeho priateľa Chada Littlefielda. Podľa rozsudku Routh predstieral paranoju a vraždil s plným vedomím. To je stručné uvedenie do deja pre tých, ktorí film nevideli a knihu nečítali. Poďme ku kontroverziám. Hneď po tom ako film získal niekoľko nominácií na Oscara sa rozprúdila diskusia o skutočnom hrdinstve Chrisa Kyla. Bol naozaj hrdinom národa, alebo mal istým spôsobom zvrátený pohľad na svet a morálku? Táto otázka sa až tak netýka filmu, ako skôr knihy a osoby Chrisa. Proti Chrisovým hrdinským činom svedčí incident z roku 2009, kedy zastrelil na predmestí texaského Dallasu dvoch zlodejov áut. A tiež udretie minnesotského guvernéra Jesseho Venturu, pre pohŕdanie americkými vojakmi. Tieto fakty samozrejme nemusia svedčiť o nemorálnosti Kyla, ani nejako neznižujú obrovský význam jeho činov na fronte. Len poukazujú na poznačenie vojnou a posttraumatický syndróm, o ktorom hovoril v knihe ako o zvládnutom bez ťažkostí a tiež na to, že vojna v ňom vytvorila potrebu zabíjať a vyrovnávať sa s každodenným krviprelievaním. Keď sa zameriame viac na film, zaujímavý je pohľad diváka. Američania prijali film s nadšením. Od decembrovej premiéry zarobil 320 miliónov dolárov, čo je najvyšší zárobok spomedzi minuloročných oscarových nominácií. Dôvodov je niekoľko. Okrem toho, že film prekvitá americkým patriotizmom a oslavou vojnových hrdinov bez výnimky, je jednoducho Chris Kyle americký hrdina a film o ňom nemohol dopadnúť inak ako úspechom. Mimochodom, o načrtnutí možnej negatívnej stránky Chrisa moc nestoja ani médiá, ktoré spomínajú jeho neskoršie škandály len veľmi zriedka a povrchne. Americký filmový kritik Anthony Lane hovorí o „mimoriadne silnom vojnovom a protivojnovom filme“.
Naproti tomu Európa hovorí niečo iné. Film sa nedostal ani do top 10 najzárobkovejších filmov minulého roku (pre zaujímavosť, číslo jedna obsadil Transformers: Age of Extinction). Prečo je to tak? Berie Európa pojem hrdina inak - viac cynicky a rozprávkovo? Minulé storočie náš kontinent vážne poznačilo, preto by to bolo logické vysvetlenie. Eastwood nám na pozadí príbehu Chrisa Kyla pripomenul ťažkú a predsa nedávnu históriu, obete ľudí a vojakov v nej. Keby toto bolo hlavnou ideou filmu, Clint to zvládol na jednotku, vojnové scény boli veľmi reálne a dych berúce. Ak však chcel film vytvoriť dôstojnú pamiatku Chrisovi Kylovi, mal svojho hrdinu zobraziť pravdivejšie, objektívnejšie.
Zuzana Benčuriková AM
