Varšava - Rok čo rok si Poľsko pripomína najväčšiu leteckú katastrofu od čias druhej svetovej vojny. Pred piatimi rokmi, 10. apríla 2010, sa pri ruskom meste Smolensk zrútilo lietadlo s prezidentom Lechom Kaczyńskim, jeho manželkou a ďalšími elitnými predstaviteľmi štátu. Zahynulo všetkých 96 pasažierov.
Krakowskie Przedmieście, pred prezidentským palácom, sa každý rok zapĺňa ľuďmi, ktorí prídu vzdať hold obetiam tragédie, alebo chcú prejaviť svoj názor na vyšetrovanie celej udalosti. Dnes námestie obsadilo niekoľko tisíc Poliakov bez rozdielu veku, ktorí mali pripnuté odznaky Poľska alebo držali poľské vlajky.
Na obrazovke umiestnenej nad pódiom sa premietali fotky prezidenta s manželkou, film o celej tragédii a taktiež fotografie všetkých zosnulých. Vystúpil satirik Jan Pietrzak so svojou piesňou “Aby Poľsko bolo Poľsko”. Sprevádzal ho spievajúci dav, ktorý ukazoval znak ”Victory” ako symbol Solidarności.
Všetci ale čakali na jedno, na príchod Jarosława Kaczyńskiego, brata zosnulého prezidenta. Hovoril hlavne o tom, že treba vzdať hold obetiam nie preto, že zastávali najvyšie funkcie, ale preto, že sa nebáli povedať pravdu a to je podľa neho možno jeden z dôvodov, prečo už nie sú medzi nami. Týmto chcel nepriamo poukázať nato, že pád lietadla nebola nehoda, ale jednoducho vražda.
Bolo to viditeľné aj na námestí, kde sa slovo vražda medzi ľuďmi veľakrát skloňovalo a bolo počuť z davu. Svoj prejav zakončil slovami: “Zvíťazime a Poľsko bude Poľsko”. Celé námestie mu jednohlasne odpovedalo: “Zvíťazime”.
V čase tragédie bolo Poľsko spojené v jeden celok, všetci stratu emociálne prežívali a na uliciach bolo vidieť náhodne idúcich l’udí sa objímať. Päť rokov po tragédii je krajina rozdelená na dva tábory, tých pre ktorých to bola katastrofa a tých, pre ktorých to bola jednoducho dobre premyslená vražda.
Ďalšie rozpory vznikajú v otázke o mieste pomníka. Ľudia si myslia, že aj oni majú právo nato, aby mohli vybrať pamätné miesto. Oni by chceli pomník tam, kde sa počas tragédie všetci zhromažd’ovali a kde sa zhromažďujú aj teraz, na Krakowskom Przedmieści. Oficálne miesta ale rozhodli inak, pamätník bude stáť pár ulíc odtial. V súčasnosti sa tam nachádza výstava pri príležitosti piateho výročia s fotografiami všetkých obetí tragédie.
Takéto zhromaždenia sa odohrávajú v centre Varšavy každý rok, ale nikto z prítomných nedokázal povedať, ako to bude vyzerať o ďalších päť rokov.
Bude tragédia vyšetrená? Spojí sa zas Poľsko v jeden kraj? Alebo budú ľudia stále kričať “Hanba!”?
Text a foto: Marianna Podlucká
