Môj strýko sa vyučil za stolára, potom vyštudoval Akadémiu policajného zboru SR, pracoval aj ako SBS-kár. Od mladosti však vedel, čo chce robiť. Čo ho viedlo k práci policajta, ako sa živil predtým a rôzne zaujímavosti z jeho súkromia sa dozviete na nasledujúcich niekoľkých riadkoch.
Koľko rokov si policajt a čo ťa na tom najviac baví?
15 rokov - od roku 1999. Prešiel som viacerými pozíciami a pracoviskami, teraz som inštruktor a pedagóg. K tejto práci som sa chcel dostať už skôr. Teraz najmä učím budúcich kolegov manipuláciu so strelnou zbraňou. Najviac ma teší, že môžem pracovať s mladými ľuďmi, ktorí po absolvovaní školy, kde učím sú schopní ovládať a manipulovať bezpečne so zbraňou, ktorú predtým niektorí ani nevideli. Takže práca je aj mojím koníčkom, a aj sa môžem zdokonaľovať a zlepšovať v streľbe.
Ako si sa živil predtým a čo ťa viedlo k tejto profesii ?
Pracoval som v súkromno-bezpečnostnej službe. Bola to pre mňa len prechodná stanica, čakal som na prácu policajta.
Ako by si popísal tvoje začiatky v policajnom zbore?
Ťažké. Prišiel som z malej dediny do veľkého mesta, kde som nikoho a nič nepoznal a nemal som ani príslušné policajné vzdelanie. Takpovediac, z večera do ráno som sa stal policajtom, pričom som si od občanov nevedel vypýtať ani doklad totožnosti. Okrem toho som sa dovtedy nestretol s ľuďmi na výslní a naopak s ľuďmi, ktorí nemali čo stratiť.
Ako je to podľa teba s príslušníkmi policajného zboru na Slovensku? Sú terčom výsmechu alebo uznania?
Policajtov na Slovensku je približne 18 000 a v každej inštitúcii a každej práci sa nájdu aj poctiví, ale aj zlí ľudia. Polícia vo všeobecnosti nikdy nemôže mať kladné hodnotenie, lebo pôsobia nielen preventívne, ale aj represívne.
V čom je tvoja práca namáhavá? Čo radíš začínajúcim policajtom?
Každá práca s ľuďmi je namáhavá. Okrem toho sme na strelnici, kde sa môže každý deň stať aj zranenie, či nebodaj niečo horšie. Mladým policajtom odporúčam, nech každý koná podľa svojho najlepšieho presvedčenia a svedomia a aby nezabúdali na prísahu.
Príslušníci PZ dohliadajú na bezpečnosť a poriadok počas pochodu - ilustračná fotografia (foto: Ladislav Vavro, archív)
Keby si si mohol teraz vybrať, čo by si zmenil na svojom živote alebo urobil inak?
Nič. Som spokojný.
Ako chceš pokračovať?
Zvyšovať si odbornú kvalifikáciu, návyky, schopnosti, zlepšovať sa v cudzích jazykoch, pracovať s príjemnými ľuďmi, učiť sa novým trendom.
Čo by sme o tebe mali vedieť, aby sme ťa lepšie spoznali?
Okrem toho, že som učiteľom na strednej odbornej škole Policajného zboru a vyštudoval som Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, kde som nadobudol titul JUDr,
vo voľnom čase jazdím na traktore a svojej rodine pomáham na farme.
Motto, ktoré ťa poháňa vpred?
Nie je to motto, skôr bonmot: „Optimisti sa učia po anglicky, pesimisti po čínsky a my realisti sa učíme strieľať.“
text: Klaudia Filušová,
