V súvislosti so situáciou u nášho východného suseda sa slovo vojna spomína stále častejšie. Na niektorých českých portáloch dokonca v posledných týždňoch rezonovala informácia o znovuzavedení povinnej vojenskej služby v ČR. S otázkou, do akej miery je táto informácia pravdivá sme sa obrátili priamo na ministerstvo obrany Českej republiky. Odpoveď bola jednoznačná:
„S obnovením povinné vojenské základní služby se v žádném případě nepočítá. V připravované legislativě jde pouze o úpravu související s odvodním řízením. Podle dosavadní právní úpravy je doplňování armády možné až ve chvíli, kdy vláda vyhlásí tzv. stav ohrožení státu. První odvedení občané by ale byli k dispozici až za cca 72 dnů a následně by musel proběhnout ještě jejich výcvik, což je v případě reálné hrozby příliš dlouhá doba. Proto novela branného zákona, která je připravena, obsahuje možnost zahájit na základě nařízení vlády odvodní řízení ještě před vyhlášením stavu ohrožení státu. K tomuto kroku by se přikročilo v případě, že bude mít vláda indicie o reálném nebezpečí. Novela má umožnit v případě nutnosti především nábor civilních specialistů, kteří v řadách armády chybí. V žádném případě nejde o znovuzavedení pravidelných povinných odvodů a už vůbec ne o obnovení základní vojenské služby.”, uviedla plk. Jana Růžičková.
Na Slovensku je povinná vojenská služba zrušená už od 1.januára 2006. Podobne ako u našich susedov, branná povinnosť aj naďalej platí a to v prípade vojny alebo vojnového stavu. Obsahom brannej povinnosti je povinnosť podrobiť sa odvodu a následne vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Pod mimoriadnou službou sa rozumie výkon štandardnej vojenskej služby. V čase vojny je to najmä výkon boja na mieste konfliktu. V rámci alternatívnej služby sa odvedenec napríklad podieľa na poskytovaní sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti, podieľa sa na zabezpečovaní obrany štátu a poskytuje služby zabezpečujúce činnosť ozbrojených síl. Branná povinnosť sa povinne týka osôb, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú mužské pohlavie a trvalý pobyt na našom území, a vznikne prvým dňom kalendárneho roku, v ktorom muž dovŕši 19. rok života. Z osobných, či náboženských dôvodov však túto službu môžu odmietnuť. Musia to však úradom oznámiť v januári a v čase bezpečnosti, nie bezprostredne pred vypuknutím vojny. (tento rok evidujú odbory krízového riadenia doposiaľ viac ako 12000 takýchto žiadostí)
Bolo by vôbec znovu zavedenie povinnej základnej vojenskej služby ešte možné? Malo by zmysel vracať sa k niečomu od čoho sme upustili už pred 9 rokmi? A aké pozitíva, či negatíva v sebe základná vojenská služba skrývala? Na názor sme sa opýtali človeka, ktorý sa pohybuje v mediálnom prostredí, slúžil v slovenskej armáde dlhé roky a v súčasnosti pôsobí ako plukovník v zálohe.
Rozhovor s plukovníkom v zálohe:
AMR: V niektorých českých médiách sa objavila správa o znovuobnovení povinnej vojenskej služby. Myslíte si, že po 9 rokov by bolo možné povinnú vojenskú službu obnoviť v SR bez toho, aby sa tento počin stretol s masívnou vlnou nevôle zo strany mladých, ktorých by sa takáto zmena týkala, a malo by jej obnovenie vôbec význam?
plk.: Pohybujem sa aj v komunite ľudí (kluby vojenskej histórie), kde táto téma tiež rezonuje. V kluboch po celom Slovensku aktívne pôsobia tisíce mladých ľudí, ktorým je blízka vojenská história, pohyb v teréne, práca so zbraňami, ukážky pre verejnosť. Ak by tá vojenčina mala vyzerať v budúcnosti takto, mnohí by neváhali ani na okamih. Napriek tomu, že aj v kluboch je určitá disciplína, funguje tu systém nariadení a rôznych obmedzení. Pravda, iba v čase klubovej činnosti. Potom majú mladí voľno a čas na svoje ďalšie aktivity. Čo by ale v prípade základnej vojenskej služby nemali. A toto si zrejme neuvedomujú. Takže toľko táto kategória.
Na webových portáloch Ministerstva obrany SR a Ozbrojených síl SR je zaregistrovaných vyše 10 000 prevažne mladých ľudí. Na ďalších „military“ portáloch ďalšie tisícky. Áno, surfovaním po stránkach, lajkovaním a inými aktivitami sú akoby priaznivcami vojenskej služby. Ale znovu platí, prísny režim, podriadenosť, veliteľská hierarchia (veliteľ má vždy pravdu), rozkazy, príkazy, nariadenia – jednoducho na toto súčasná „slobodná“ mládež nereaguje, neakceptuje to. A v tom by bol problém.
Čo sa týka obnovenia povinnej služby? Áno malo by to zmysel, ale iba v obmedzenom režime. Napríklad v Nemecku povinnú službu úplne nezrušili. Do pozícii, ktoré sú takpovediac „obslužné“ stále narukujú mladí ľudia. Samozrejme, po jej skončení odchádzajú do života s výraznými benefitmi, ktoré im potom umožňujú okamžite sa zamestnať. Napríklad u nás to kedysi bolo tak, že kto neabsolvoval povinnú službu nemohol sa uchádzať o prácu v policajnom zbore, či v iných bezpečnostných zložkách.
AMR: Aký praktický dopad by malo podľa Vás opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby v dobe, kedy už väčšina mladých ľudí s takouto alternatívou ani nepočíta a svoju budúcnosť po strednej školy si predstavuje skôr ako vysokoškolské štúdium než vojenčinu?
plk.: Nemyslím si, že táto téma je na Slovensku na programe dňa. O čom sa uvažuje je systém tzv. dobrovoľnej služby. V Českej republike to na báze „aktívnych záloh“ /www.army.cz/ už funguje vyše desať rokov. Je tomu prispôsobená legislatíva a každý, kto má nejaký vzťah k armáde, k službe vlasti má možnosť počas roka ísť do zeleného. Zamestnávateľ ho musí uvoľniť, štát mu zároveň refunduje „ušlý“ zisk. Dobrovoľné zálohy plnia asistenčné úlohy počas domácich krízových situácií (povodne, kalamity a pod.), teda tie činnosti, ktoré v súčasnosti robia u nás vysokokvalifikovaní vojenskí profesionáli, čím sa čiastočne degraduje ich prioritné určenie.
AMR: Názory na povinnú vojenskú službu sa rôznia a objavili sa ja také, že išlo o „neefektívne plytvanie financiami“, ktoré zďaleka nerieši obranyschopnosť, ani bezpečnosť krajiny. Do akej miery sa stotožňujete s týmto tvrdením?
plk.: Samozrejme 24-mesačná vojenská službu bola dlhá, nezmyselná. Menej je niekedy viac. Prikláňal by som sa k modelu 9mesiacov. Tri mesiace odbornej prípravy, šesť mesiacov tvrdý kvalitný a efektívny výcvik. Takýto systém tu kedysi fungoval, avšak tlak na zrušenie vojenskej základnej služby bol veľký. Dnes ale nemáme veľkú armádu (niekde okolo 14 000) – to znamená, že výcvikové programy, kvalitní inštruktori a moderná technika by vedeli pripraviť vojakov kvalitne. Teda bezpečnosť a obranyschopnosť krajiny by bola dostatočne zabezpečená. Profesionálna armáda, ktorá tu teraz je – je celkom dobrý model. Funguje to. Avšak zaznamenávam, že prílišná „sloboda“ vyplývajúca zo zákonov v armáde spôsobuje istú benevolenciu, niekedy hraničiacu s vyhýbaním sa plneniu zložitejších úloh, neúčasti na výcviku apod. Preto sa teraz pripravuje úplne nový Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov.
AMR: Od januára 2006 už na Slovensku nie je povinná vojenská služba, naďalej však platí, že v prípade vojnového konfliktu môže vzniknúť branná povinnosť. V prípade mladších ročníkov (tzn. takých, ktorí neboli na vojne) však absolútne absentuje akýkoľvek vojenský výcvik. Nemyslíte si, že možno v tomto smere by povinná vojenská služba mohla napomôcť k pripravenosti v prípade totálneho konfliktu?
plk.: Zákon o brannej povinnosti platí. Na tom sa nič nemení. Samozrejme chýba tu niečo, čo v minulosti robili rôzne organizácie, napríklad taký Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou). Určite neboli zlé ani ustanovenia Jednotný systém brannej výchovy obyvateľstva. Na školách boli napríklad tzv. branné dni. Dnes sa síce o niečo obdobné snažia tzv. Regrutačné strediská – teda tí, čo najmä získavajú pre službu v armáde mladých ľudí. Pochopiteľne chýbajú na to finančné prostriedky. Osobne sa obávam, že v prípade totálneho konfliktu a následnej mobilizácii by sme mali problém postaviť do koaličných síl dobre vycvičených vojakov. Nemám obavy o profesionálov, ale o tých, ktorí by boli povolaní. A dobre vieme, že mnohí v zmysle platnej legislatívy uvažujú o alternatívnej službe. Znovu tu platí: čím skôr prijať zákon o dobrovoľných zálohách. To je cesta.
AMR: Aké boli podľa Vás najvýraznejšie pozitíva základnej vojenskej služby, o ktoré sú dnešní mladí ľudia „ochudobnení“
plk.: V prvom rade dochádzalo k tomu, čo dnes mladí ľudia absolútne nepoznajú: ďaleko od domovov, v strese, pod tlakom čeliť rôznym nepoznaným situáciám. Naučiť sa poriadku, disciplíne, podriadenosti, rozhodnosti. A tiež improvizovať. Lebo aj o tom to kedysi bolo. Boli hodení do rozbúrenej rieky, kde platili iné pravidlá, aj šikanovanie pochopiteľne. Dva roky ale väčšinu mladých mužov zocelili a boli pripravení na ďalšie údery života. Samozrejme cena bola neadekvátna. otázka ale je: kto a ako dnes vie pripraviť mladých ľudí na život???
AMR: A naopak najvýraznejšie negatíva?
plk.: Samozrejme dva roky – to bolo veľa. Nie vždy vojaci narazili na schopných veliteľov. Tí si svoju neschopnosť vylievali na nich, na nepochopiteľných rozhodnutiach. Aj keď bol v armáde rozpracovaný systém – mnohí velitelia, darebáci, zostali nepotrestaní. Dôležité pre ich nadriadených boli výsledky pri cvičeniach, streľbách. Osobne si ale myslím, aj ako niekoľkoročný veliteľ, že pozitíva prevládali.
AMR: Ak by hypoteticky vznikla na Slovensku takáto situácia a uvažovalo by sa o obnovení vojenčiny, vnímali by ste to skôr ako pozitívum, alebo negatívum?
plk.: Obnovenie vojenčiny nie je na programe dňa. Samozrejme som za aktívne zálohy. V Čechách to má mimoriadny úspech a „vojenčia“ iba tí, ktorí k tomu majú vzťah a ctia princípy vlastenectva a patriotizmu.
AMR: Myslíte si, že existuje súvis medzi tým, že v januári tohto roku si až 12000 mužov podalo žiadosť o odopretie výkonu mimoriadnej služby v prípade ohrozenia a medzi súčasnou situáciou vo svete/ najmä na Ukrajine?”
plk.: Samozrejme súvisí to s tým. Ako aj s tým, že na sociálnych sieťach sa vedie mimoriadne silná informačná a dezinformačná kampaň. Napríklad silná antikampaň proti nášmu členstvu v NATO. Chýba ofenzíva všetkých, ktorí sú zodpovední za obranu a bezpečnosť Slovenska. V médiách je problém ukotviť pozitívne veci. Jednoducho o to nie je záujem. Často o týchto veciach komunikujú ľudia, ktorí nemajú ani páru o čom je reč. Alebo analytici na všetko… Je to kríza, ktorá sa Slovensku môže vypomstiť. Viem o čom to je. Viedol som kampaň za vstup SR do NATO, ako aj kampaň za úplnú profesionalizáciu armády. Stovky škôl, tisíce študentov, podujatia v obciach a mestách. Je o čom hovoriť.
