Nie je pochýb o tom, že médiá na Slovensku zaspali na vavrínoch a tak aj ten pravý pud a vzruch zo žurnalistiky je preč.
Kde sú tie dni, keď samotné slovo žurnalistika znamenalo niečo kreatívne, dobrodružné a nechýbal ani prvok kapitalizmu? Médiá a novinári si zvykli prispôsobovať sa tempu a ceste, čo je chyba. Novinár by sa mal transformovať z posla (tlačového novinára) na zástupcu ľudí, ktorý sa snaží informovať o všetkom podstatnom VLASTNÝMI zásluhami. Nemožno za to súdiť iba novinárov, pretože podmienky na Slovensku dnes vyvolávajú obavy a strach. Napríklad aj preto, že Damoklov meč žalôb visí nepretržite nad každým, čo tiež prispieva k tendencii radšej sa prispôsobiť.
Pamätám si, ako ma oslovila reportáž jednej zahraničnej televízie ohľadom leteckého nešťastia v Smolensku v roku 2010. Televízia sa nevenovala iba faktu, ktorý nastal, ale venovala sa tomu, prečo nastal. Slabosť našej žurnalistiky je v tom, že sa venuje faktu, ktorý nastal, ale nevenuje sa otázke, prečo nastal. Nedíva sa na celý obraz, nie iba na jeho časti. Žurnalistika je bezpochyby súčasťou kultúry a rozvoja spoločnosti. Venovanie sa otázke, prečo istá udalosť nastala, rozvíja nielen tematický obsah, ale prispieva tiež k duchovnému a intelektuálnemu rozvoju adresáta.
Žurnalistika dnes nie je tým, čím kedysi bola, aj keď sa hovorí, že je veľa novinárov. Je potrebné rozlišovať medzi absolventmi žurnalistiky a reálnymi novinármi. Kvantita nie vždy znamená kvalitu.
- Tamara Valková
Autorka je predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov.
