Dánsko si novými televíznymi seriálmi podmaňuje svet. Za úspechom stojí nový model filmovej produkcie, spojený s verejnoprávnym rozhlasom a televíziou. Krátený text pôvodného článku Le Monde.
Existuje niekoľko spôsobov, ako si pozrieť Kodaň: prenajať si bicykel a sledovať trasu pozdĺž kanálov, odskočiť si do záhrad Tivoli a potom navštíviť jedno múzeum za druhým. Alebo si urobiť prehliadku mesta po stopách Sarah Lundovej a Birgitte Nyborgovej, hrdiniek televíznych seriálov The Killing a Borgen, ktorú ponúka miestne turistické centrum. Tieto seriály si získali priazeň divákov po celom svete a získali už viaceré medzinárodné ocenenia. Vďaka nim sa pozornosť reflektorov odrazu obrátila na malú severoeurópsku krajinu s menej než šiestimi miliónmi obyvateľov.
Tieto dva škandinávske seriály nám predstavili dažďom zmáčanú krajinu s nízkymi mračnami, kde sa za vraždami skrývajú špinavé tajomstvá a kde sa trieštia politické strany. To všetko bez hektického tempa a zvláštnych efektov, bez neustálych dejových zvratov a oslnivých líčidiel. Američania sú nimi očarení a rýchlo nakúpili práva na remaky. V Dánsku si stále držia úspešnosť. Tretiu sériu The Killing, ktorá sa práve vysiela, sleduje každý týždeň 1,7 milióna divákov. „Viete si niečo také predstaviť vo Francúzsku? Tretinu obyvateľov pred televízorom?“, smeje sa režisér Mikkel Serup pri káve v centre mesta. Francúzsko zažilo niečo podobné počas finále majstrovstiev sveta vo futbale roku 2006.
Hrdinkou seriálu The Killing je takmer asociálna inšpektorka, ktorá nosí vlasy v cope a črty tváre má strhané ako Clint Eastwood vo filme Drsný Harry. V zahraničí sa ale jej predstaviteľke dostáva pocty ako veľvyslankyni.
Rovnakým fenoménom je seriál Borgen, odhaľujúci zákulisie Christiansborgu, sídla dánskeho parlamentu, na pozadí príbehu Birgitte Nyborgovej. Tá bola v seriáli zvolená za premiérku rok predtým, než sa v novembri 2011 stala skutočnou premiérkou šéfka sociálnych demokratov (SD) Helle Thorningová-Schmidtová. V Anglicku BBC odvysielalo dve série, podľa tradície v pôvodnom znení s titulkami. Borgen vytrvalo sledoval britský premiér David Cameron aj predseda Liberálno-demokratickej strany Nick Clegg. Byť vždy o krok napred, zmariť očakávania, zaujať diváka ťažkým vyjednávaním o menovaní bruselského eurokomisára - práve v tom spočíva úspech seriálu a dánskej fikcie.
Ak chceme tomuto úspechu porozumieť, musíme nastúpiť na linku 2 kodanského metra a ísť do Ørestadu, ekologickej štvrti Kodane, kde sa miešajú obytné domy s biznis centrami. Pred priestranstvom, po ktorom si vykračuje niekoľko čajok, vlaje vlajka DR (Danmarks Radio). Časť komplexu z roku 2006 tvorí presklená čierna monumentálna stavba obdĺžnikového tvaru. Práve tu vzniká programová stratégia šiestich verejnoprávnych staníc. Nevysielajú žiadne reklamy, financované sú výlučne z koncesionárskych poplatkov (303 eur ročne).
Na treťom poschodí v malej presklenej miestnosti sa zhovárajú tri mladé ženy. „Bude to náš ďalší veľký úspech,“ prezrádzajú. V „pisárni“, ktorú tvorí stôl, dve stoličky a pohovka, skončila pred pár dňami posledná pracovná schôdzka, na ktorej tím Borgenu dokončieval príbeh seriálu. Jeho tretia séria je už vo výrobe. Teraz sa tu schádza nová scenáristická trojka: hviezdny tím The Legacy.
Naproti v kancelárii sedí jeden zo scenáristov Borgenu Jeppe Gjervig Gram. Zostavuje príbehový oblúk serrálu Follow the Money, ktorý sa snaží preniknúť do zákulisia finančného sveta, podobne ako chcel seriál Borgen odhaliť zákulisie sveta politiky. „Veríme v chamtivosť“, číta zo steny. „To je slogan seriálu.“ Keď bude mať hlavnú zápletku hotovú, pripoja sa k nemu ďalší dvaja scenáristi, aby spoločne vypracovali jednotlivé epizódy. Číslo tri je tu zlatým pravidlom. Traja autori scenára a tri sezóny seriálu. Inak by alchýmia nefungovala.
„Chcete poznať naše výrobné tajomstvo?“ pýta sa producentka Borgenu Camilla Hammerichová. A kývne smerom k automatu na kávu… Jednoducho, treba zažať mozgy. „Je to dynamika. Neutíchajúca konverzácia. Akoby ste žonglovali a loptička stále visí vo vzduchu,“ potvrdzuje Mada Dul Larsen, ktorá práve vyšla z „pisárne“ The Legacy. Práca je intenzívna, ale regulovaná kvôli dodržaniu termínov. Vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch túto prácu cíti ako privilégium. „Viem, že iní scenáristi sa cítia frustrovaní. Všetci chcú prácu v televízii, pretože tá ponúka skvelé príležitosti a účasť na spolupráci pri písaní seriálov.“ Scenáristi pracujú v DR ako stáli zamestnanci.
Dáni spočiatku tápali, kým dotiahli k dokonalosti model, pred ktorým dnes európski scenáristi blednú závisťou. „Do roku 1990 sme vysielali len samé nudné veci, ktoré natáčali amatérski kameramani,“ spomína Camilla Hammerichová. A dodáva: „Naša televízia bola spohodlnená. Pre filmárov podpriemerná, preto sa od nej odvracali,“ Z letargie ju vyviedol až Camillin nevlastný brat, režisér Rumle Hammerich, ktorého DR menovala v roku 1992 vedúcim oddelenia dramatickej tvorby. Hneď po menovaní vycestoval do Spojených štátov a po návrate do Dánska začal odstraňovať bariéry medzi televíznou a filmovou tvorbou. Vyzval na spoluprácu najodvážnejších režisérov a renomovaných filmových technikov, absolventov kodanskej národnej filmovej školy, ktorou prešli aj Lars Von Trier, Bille August, Thomas Vinterberg, Susanne Bierová (v roce 2011 získala Oskara za film Lepší svet) alebo Nicolas Winding Refn, režisér filmu Drive.
Jedinou podmienkou vyplývajúcou z poslania verejnej služby je ponúknuť divákom zakaždým dvojakú interpretačnú rovinu a osvetliť tak skutočné dianie. V The Killing sa napríklad vynikajúco prelína policajné vyšetrovanie s politickými otázkami. Tretia séria sa dokonca zameriava na dosah finančnej krízy.
V Oslo bol 29. októbra tohto roku seminár o dánskom modeli filmovej produkcie. Pozvanie prijal aj súčasný šéf dramatickej tvorby DR Piv Bernth. Účastníci seminára boli prekvapení, akú veľkú majú scenáristi v Dánsku slobodu tvorby. „Umelecká vízia musí byť prvoradá. Keď projekt schválime, už do neho nezasahujeme. To je podstata nášho modelu,“ vysvetľuje Piv Bernth. „Komerčné stanice sa znervózňujú kvôli sledovanosti, a preto sa tam tento model neuchytí,“ dodáva.
Je zaujímavé, že do Borgenu sa od začiatku ostro pustili dánski novinári spolu s mediálnymi poradcami politikov. To nemôže fungovať, tvrdili o seriáli. Tvrdo ho odsúdil aj stredoľavý týždenník Politiken. Napriek tomu o rok neskôr prieskum aj medzi jeho čitateľmi ukázal, že Borgen patrí k ich obľúbeným programom. V tom istom čase vyvolal škandál okolo daňového podvodu, do ktorého bol zaplatený aj mediálny poradca bývalého premiéra, širokú diskusiu o tom, aké postavenie a vplyv majú títo tvorcovia verejnej mienky.
-
(red)
