Rusi čistia ropnú škvrnu. Ropná spoločnosť mlčí

V sobotu 26. mája začala vytekať ropa do rieky Kolva, v oblasti Komi na severe Ruska. Ropa pokrýva rieku a vytvára nánosy na brehoch, bez akejkoľvek reakcie štátom kontrolovanej ropnej spoločnosti Rusvietpetro. Čistenie zatiaľ nezorganizovala ani ropná spoločnosť ani miestne úrady.

Verejnosti nebolo oznámené, ako bude únik ropy vyčistený. Únik nebol ohlásený ani investorom a lokálne i národné médiá venovali problému viac-menej nulovú pozornosť. Ropa už dosiahla rieku Pečora, ktorá vteká do arktických morí.

Greenpeace Rusko získalo fotografie od Výboru na záchranu Pečory, organizácie, ktorá momentálne na mieste dokumentuje škvrnu, podobne ako aj domorodí obyvatelia, ktorí sú nútení čistiť rieku sami. Netušia, koľko ropy sa doposiaľ vylialo do ich vodných zdrojov. Avšak na základe počtu sudov, ktoré doteraz naplnili a množstva zostávajúcej ropy v rieke, únik odhadujú na 100 ton.

Miestni obyvatelia sa obrátili na úrady, ale tie nevenovali ich obavám žiadnu pozornosť. Stretnutie obyvateľov s regionálnymi zástupcami Ministerstva prírodných zdrojov a s miestnymi úradníkmi sa uskutočnilo až 28. mája. Úlohou stretnutia však nebolo informovať o pláne, ako odstrániť ropnú škvrnu, ktorá ohrozuje zdravie a vodné zdroje miestnych obyvateľov. Alexander Tian, vedúci Usinského okresu, namiesto toho obyvateľom oznámil: „Ak nechcete dýchať ropné výpary, mali by ste nasadnúť na lode a odstrániť ropu sami!“ Následne obyvateľom ponúkol 10-tisíc rubľov za každý vyzbieraný sud ropy (približne 250 eur).

A tak sa miestni ľudia a ich deti odvážili vplávať do toxickej rieky na malých lodiach, aby vyčistili nahromadenú ropu z rieky. Mnohí z nich nemali nič, čo by ich chránilo. Niektorí dokonca s ropou  nakladali holými rukami.

Keď však začali odovzdávať sudy plné uniknutej ropy, spoločnosť im odmietla zaplatiť. Ohradila sa zvláštnou výhovorkou, že ropa, ktorú priniesli, nepatrí spoločnosti označenej za zodpovednú za nehodu – Rusvietpetro, ale patrí Lukoilu, ďalšej spoločnosti pôsobiacej v okolí. 3. júna korporácia nakoniec ustúpila a začala miestnym obyvateľom vyplácať za ropu, ktorú zachytili.

Zatiaľ, čo situácia zostávala nezmenená, úrady pokračovali v predstieraní, že všetko je v poriadku. Rusvietpetro nereagovala vôbec. Na otázky ohľadom reakcie na nehodu úrady odpovedali, že norné steny a vrecia s pieskom sú na svojom mieste a nehoda je vyriešená.

Norná stena umiestnená na Kolve je však len 15 metrov dlhá a rieka dosahuje na šírku 100 – 200 metrov. Miestni aktivisti vyfotografovali pieskové vrecia, ktoré boli zbytočne nakopené na brehu rieky.

Napriek zdôrazňovaniu úradov, že na situáciu zareagovali primerane, ropa sa tokom Kolvy šírila ďalších 100 kilometrov. Nakoniec dosiahla rieku Pečora, ktorá túto subarktickú ropu rozšírila smerom k arktickým moriam.

Štátne a regionálne médiá nie sú nezávislé ohľadom zverejňovania detailov o vzniknutej situácii. Jeden novinár povedal, že má špeciálny zákaz písať o nehode. Úrady vydali verejné oznámenie len po tlaku domorodých obyvateľov a Greenpeace Rusko. Je možné, že ak by miestni aktivisti a obyvatelia nedokumentovali nehodu a nepodelili sa o informácie s organizáciou Greenpeace a ďalšími, nikto by sa o situácii nedozvedel. Takéto správanie ropných spoločností ako Rusvietpetro v odľahlých regiónoch Ruska je bežné – znečistiť a ignorovať.

V porovnaní so slávnymi ropnými katastrofami ako Deepwater Horizon je táto škvrna relatívne malá a nachádza sa v oblasti dostupnej pre čistiace tímy (nie že by tam nejaké boli). Navzdory tejto skutočnosti a dostupnej infraštruktúre úrady neurobili nič pre zastavenie ropnej škvrny. Miestni obyvatelia i naďalej dýchajú silné ropné výpary.

Miestni zástupcovia Ministerstva pre mimoriadne situácie tvrdia: „Plán na zmiernenie dopadov úniku ropy bol vypracovaný, no my ho nemáme. Spýtajte sa Rusvietpetra (spoločnosti obvinenej z ropného úniku, pozn.). My sme požiadali miestnych obyvateľov o vyčistenie rieky od ropy, pretože majú malé loďky, ktoré môžu v plytkých vodách používať.“ Rusvietpetro naďalej mlčí.

Táto nehoda jasne poukazuje na fakt, že lokálne a obzvlášť zahraničné spoločnosti sú neschopné konať v prípade nehody, ktorú spôsobia spoločné projekty viacerých investorov. Ropné korporácie využívajú slabšie bezpečnostné regulácie v Rusku, a tak sa spoločné projekty v oblasti stávajú čoraz populárnejšie. Odstrašujúci je v tomto prípade aj fakt, že spoločnosti Zarubežnefť, ktorá kontroluje 51 % akcií spoločnosti Rusvietpetro, môže byť podľa ruskej legislatívy udelené povolenie na ťažbu v ruskej Arktíde. Zatiaľ toto povolenie majú len dve korporácie: Rosneft a Gazprom. Dňa 3. júna, keď ropa spoločnosti Rusvietpetro naďalej tiekla tokom Kolvy, ruský minister prírodných zdrojov poznamenal, že táto spoločnosť by mohla povolenie na vrty v Arktíde, najmä v Barentsovom mori, získať v dohľadnom čase.

Ak Rusvietpetro a ruské úrady nedokážu alebo nechcú  riešiť relatívne malý únik ropy v dostupnej oblasti, je desivé si vôbec predstaviť, ako by riešili nehodu v ruskej Arktíde, stovky míľ od civilizácie a v nebezpečných snehových podmienkach a arktických víchriciach.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *