Láska a iné veci vianočné

Karel Čapek sa rozčuľoval pri pohľade na pokrytectvo českých novín, ktoré sú počas roka štvavé a na Vianoce prekypujú sentimentalitou. Ako by sa však tváril dnes, keby videl, že sentiment neplatí už ani na Vianoce? pýta sa český politológ a vydavateľ Alexander Tomský. Skrátený text pôvodného článku z českého týždenníka Reflex.

Láska a iné veci vianočné. Pod týmto názvom sa kedysi Karel Čapek vehementne rozčúlil nad pokrytectvom českých novín, ktoré sú počas roka štvavé a katastrofické, na Vianoce však „prekypujú láskou k blížnemu, sentimentálnou poéziou jasličiek, domácim kozubom, citmi dojatia a radostnými detskými očkami“. A tí istí pisálkovia, píše, dávajú v texte humanitu do mrzkých úvodzoviek.

Ako by sa však Čapek začudoval, keby otvoril noviny dnes a čítal len o nehodách pod stromčekom aj na vianočnom snehu, o vykrádaní kostolov, o vyhadzovačoch na polnočnej omši, o komercionalizácii a globalizácii Vianoc aj odpornom Santovi. O láske k blížnemu nikde ani ň, tobôž o humanizme, v ktorý tak tragicky veril. A keby zalistoval v diári pre školopovinné deti o novej Európe, ktorý vydala Únia, objavil by moslimské a hinduistické sviatky, len miesto tých kresťanských by našiel „významné“ výročia humanistickej Únie.

Sociálny štát už fakticky zničil medzigeneračnú solidaritu, ktorá by v čase zvyšovania dôchodkového veku (tým aj značnej nezamestnanosti starších ľudí) a čoraz menších penzií mala zahŕňať starosť detí o svojich zväčša rozvedených rodičov. Už 78 % detí v Česku nespí pod strechou svojho biologického otca a ťažko ich bude jeho osud zaujímať. V listoch Ježiškovi sa medzi prosbami o darček tak podozrivo často objavuje slovo otec! Neľahký bude osud dôchodcov!

Ale späť do Betlehema! Žiadna mytológia, etika ani náboženská predstavivosť či spiritualita si nemohla vymyslieť tých dvoch bezdomovcov, ktorí museli šliapať takú vzdialenosť, aby nakoniec našli úkryt v neľudskej stajni pri smradľavých zvieratách, keď ich neprijali ani príbuzní. A onedlho museli aj s nemluvňaťom ujsť do exilu.

Nečudujme sa preto, že máme roztomilé čistučké betlehemy, sladké vianočné pohľadnice a  nasladnuté koledy. Všetci ľudia sú sentimentálni, citoví a dojatí, keď myslia na detstvo a na domov a uprostred temnej noci slnovratu zapaľujú sviečky. Ako vysvetliť ľudskú clivosť po domove? Možno, povedal by kazateľ, sa narodil bezdomovec, aby ľudia našli svoj domov, pretože sme bezdomovci všetci. Ale na túto desivú realitu nemáme žalúdok, tak ako ho nemáme na skutočnú lásku k blížnemu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *