Valia sa na nás drzí žiaci. Chýba im motivácia.

Mne to netreba, ja chcem byť bezdomovec, skonštatoval ôsmak. Nakoniec si drzo vyložil nohy na stôl, vopchal slúchadlá do uší a ťukal ďalej do rozbitého mobilu.

Podobný scenár sa z času na čas odohrá takmer v každej škole na Slovensku. Žiaľ, počet drzých – nielen ôsmakov – rastie. Je preto na mieste otázka, kde sa v mladom človeku berie toľký odpor? Detský psychoterapeut Kenneth Barish, profesor na americkej Cornell University, tvrdí, že za to môže nedostatok motivácie.

Podľa Barisha k nemu vedie dlhodobá demoralizácia, teda stav, keď zo strany najlbližších ľudí dieťa nedostáva uznanie, pochvalu a povzbudenie. „Deti často skrývajú svoju úzkosť a neistotu za drzé a rebelantské správanie,“ vysvetľuje ďalej profesor pre magazín Psychology Today.

Spájať motiváciu detí s ich rodičmi je samozrejmosťou aj u nás. Realita je však taká, že mnohé deti podporujúcich rodičov nemajú. Sú postihnuté, pochádzajú z marginalizovaných komunít alebo sú inak sociálne znevýhodnené. Aj bez štatistík vieme, že takýchto prípadov sú tisíce po celom Slovensku. Ponechať ich motiváciu len na učiteľov unavených zlou organizáciou systému a zlými platmi môže byť problém. Mnohí z nich totiž sami trpia nedostatkom uznania.

Po pomoc netreba chodiť ďaleko. Na Slovensku sa v poslednom čase vzmáha viacero iniciatív, ktoré sa zaoberajú motiváciu detí a učiteľov. Príkladom je aj projekt „Prečo škola?“. Zameriava sa na žiakov základných škôl z druhého stupňa. „Pracujeme na webovej stránke, kde na začiatok deti „nakopnú“ ich obľúbené idoly. Cieľom nie je to, aby mali žiaci radi školu pre školu, ale aby začali uvažovať nad tým, čo im môže dať do života,“ hovorí Veronika Klindová autorka projektu Prečo škola. „Po čase prenecháme inšpirácie na samotných žiakov, ktorí najlepšie vedia, čo potrebujú počuť ich rovesníci,“ dodáva V. Klindová.

Projekt sa dostal medzi finalistov v súťaži ReŠtart Slovensko, ktorú organizuje Centrum pre filantropiu.  V súčastnosti sa s naží získať podporu prostredníctvom verejnej zbierky, takzvaného crowdfundingu. V prvý týždeň spustenia zbierky vyjadril na sociálnych sieťach podporu aj šéf komory učiteľom Miroslav Sopko či riaditeľka ZŠ Anna Chlupíková.

Continue Reading

Cesnak na akné

cesnakCesnak je často označovaný za magickú rastlinu. Po celé stáročia sa používa na ochranu kože pred akné. Cesnak je populárny najmä v kuchyni ako prísady na varenie vďaka svojej silnej vôni a lahodnej chuti, avšak, už v dávnej minulosti, sa cesnak využíval pre zdravie človeka kvôli jeho liečivým vlastnostiam. Jeho použitie bolo zdokumentované vo všetkých veľkých civilizáciach, vrátane Egypťanov, Babylončanov, Grékov, či Rimanov.

Cesnak je naúčinnejší keď je nasekaný alebo rozdrvený. Je to preto, že pri tomto úkone sa z cesnaku uvoľnia zlúčeniny síry, ktoré sú pre zdravie nevyhnutné. Táto zlúčenin je známa ako alicín a je tiež zodpovědná za výraznú vôňu cesnaku. Alicín vstupuje do tela z tráviaceho traktu a cestuje po celom tele, kde uplatňuje svoje silné ozdravujúce účinky.

 

 

Má silné antibakteriálne, antioxidačné, antivírusové, protiplesňové a antiparatitárne účinky, ktoré podporujú imunitný systém a vitalitu. V Ayurvede je surový cesnak považovaný za jeden z nejlepších prírodných prostriedkov na akné. Alternatívne medicíny tiež hovoria o tom, že jeho konzumácia v surovom stave pomáha predchádzať tvorbe akné a ničí už existujúce akné.

Ako funguje cesnak na akné

Cesnak sa používa v tradičnej starostlivosti o pleť. Najpríklad aj v starostlivosti o pokožku hlavy, kde táto rastlina spôsobuje stimuláciu rastu vlasov. Vedecké testy preukázali, že potieranie cesnaku na akné nie je nijak zvlášť efektívné. Lokálne potieranie je veľmi priaznivé s Tea Tree olejom a bazalkovým olejom. Ak je jete cesnak, môže vám modifikovať imunitný systém spôsobom, ktorý vám znižuje kožné zápaly, teda akné.

Liečba

Ak máte problém s akné, je dôležité nie len povrchovo riešiť problém, ale ísť do hĺbky a stimulovať svoj imunitný systém. Zápal a podráždenie kože, ktoré vypuknú do problému s akné, sú spôsobené imunitným systémom a baktériami. Baktérie spôsobujúce tvorbu akné, uväznené hlboko vnútri pórov, môžu byť zničené krátko po konzumácii cesnaku. Cesnak uvoľňuje n-3 esenciálne mastné kyseliny, ktoré síce vyživujú koži, ale sú toxické pre baktérie. To je spôsob akým baktérie tvoriace akné nakoniec uniknú z pórov.

Pri konzumácii cesnaku na akné docielite to, že odbremeníte svoj imunitný systém a nebude musieť bojovať proti baktériam, ktoré môžu za akné. Namiesto toho pomôžete vášmu organizmu priamou konzumáciou cesnaku, ktorý má v sebe prirodzené chemikálie na zničenie týchto baktérii.

Trením cesnaku o svoju pokožku nedocielite žiadne výsledky, s vysokou pravdepodobnosťou len budete mať na tvári veľmi silnú aromatickú vôňu po cesnaku. Existujú byliny, ktoré majú povrchovo viac priaznivých efektov než cesnak použitý na akné.
Cesnak obsahuje veľa prospešných látok, ktoré vedia vyhubiť baktérie, vírusy, parazity a plesne, ako napríklad vitamín C, vitamín B6, selén, alicín, meď a zinok.

Konzumácia cesnaku na akné

Jesť túto rastlinu sa všeobecne považuje za bezpečné, a väčšina ľudí može začleniť cesnak ako bojovníka na akné do svojho jedálnička bez problémov. Dajte si ale pozor na množství. Ľudia, ktorí jedia často veľké množstvo cesnaku môžu mať zažívacie problémy a mlže im byť ťažko od žalúdka, preto by st eto nemali preháňať. Cesnak je na akné ako stvorený a určite by ste ho mali kombinovať ako liečbu spolu s ďalšími lokálnymi riešeniami vášho problému.

 

 

Continue Reading

Akné na tvári

Akonáhle sa póry upchajú, olej a maz sa zachytáva vo vnútri pokožky. V takejto pokožke rastie počet baktérii, ktoré spôsobujú zápalovú reakciu v koži. Akné na tvári môže byť malé a sotva viditeľné, s čiernou alebo bielou hlavou, alebo sa môže prejaviť ako rozsiahly a značne viditeľný zápal s bielym, či žltým stredom. Niekedy sa upchaté póry zapália natoľko, až vznikne veľké a bolestivé akné zvané cysty, ktoré nakoniec môžu spôsobiť jazvy. Takmer nikto neunikne upchatým pórom a vyrážkam, a to najmä v období dospievania.  Informácie som čerpal zo stránok ako wikipédia.

 

Eliminujte podráždenie

Naša pokožka je najzdravšia a najjasnejšia keď je v rovnováhe. Čím väčšiemu podráždeniu a tlaku vystavujete vašu pokožku, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vám akné prepukne. Naopak, čím menšiemu podráždeniu vystavujete pleť, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vaša pokožka ostane jasná, žiarivá a zdravá. Zdroje podráždenia môžu byť rôzne, napríklad vysychanie pleti, spáleniny od slnka, holenie, depilačný vosk, kozmetika, ktorá upcháva póry.

7 trikov ako mať tvár bez akné

1. Pozor na vytláčanie vyrážok
Téma ohľadom vytláčaniea vyrážok je veľmi diskutabilná, väčšina ľudí tvrdí, že vytláčať akné na tvári je škodlivé. Avšak, hnis, ktorý sa nachádza vo vyrážkach je toxický a v žiadnom prípade by nemal ostávať v tele človeka, môže si tak intoxikovať organizmus a spôsobiť tak ďalšie zdravotné problémy napríklad s pečeňou. Je preto veľmi dôležité vytláčať vyrážky, ale miernym spôsobom. Ak vyrážku príliš rozdráždite, môžete si viac uškodiť ako prospieť. Veľmi účinný tip je prepichnúť hnisavú vyrážku sterilnou ihlou z lekárne, jemne vytlačiť, naniesť na miesto hrubú vrstvu mastného krému (napríklad obyčajný krém Nivea) a nechať 10 minúť vyhnisať a zotrieť hnis spolu s krémom. Pupienkov na tvári je dobré zbavovať sa pílingami a naparovaním sa než vytláčaním.

2. Nedotýkajte sa svojej pleti rukami
Vaše ruky sú plné bakérii a mazu, ktoré si dotykmi prenášate na pleť. Preto by ste sa mali vyvarovať kontaktu rúk a tváre., pretože aj toto je zásadným prispievateľom k tvorbe akné na tvári.

3. Pite dostatok vody
Odporúčaná dávka vody denne je 2-3 litre, v závislosti od toho, či ste žena alebo muž. Vaša pleť je tiež orgán a presne tak ako obličky, potřebuje dostatečné množství vody, aby správne fungovala. Dostatočný pitný režim vám zaručí čistú pokožku bez akné na tvári a iných problematických častiach.

4. Zbavte sa nezdravej stravy v jedálničku
Prestaňte sa stravovať jedlom plným tuku a cukru. Namiesto sladených nápojov ako malinovky, džúsy, pite vodu, odsťavnené ovocie a smoothies. Cukry spôsobujú prudký vzostup inzulínu v tele, čo stimuluje niektoré hormóny, ktoré môžu za tvorbu akné na tvári, či iných miestach na tele.

5. Pite menej mlieka
Nedávno bolo zistené, že mlieko stimuluje mužské pohlavné hormóny, testosterón a androgény, ktoré spolu s inzulínom spôsobujú akné na tvári.

6. Pite zelený čaj
Zelený čaj obsahuje veľa antioxidantov, ktoré pomáhajú v boji proti voľným radikálom, a tie majú vplyv na bunky, ktoré môžu byť zodpovedné za známky starnutia na pokožke.

7. Jedzte probiotiká
Probiotiká sú zdravé baktérie, ktoré podporujú dobré trávenie a odstraňujú zápaly z tela. Probiotiká ako je lactobacillus môžu viditeľne zlepšiť akné na tvári.

Continue Reading

Ako vyliečim akné?

Už je to nejaký čas, čo aj ja zápasím s tým nie veľmi príjemným ochorením akné. Keby som mal 14 rokov tak nepoviem ani slovo lenže ja mám už 25 a nepríjemné vyrážky nie a nie zmiznúť . V týchto článkoch budem písať o metódach na ktoré som narazil či už v literatúre alebo na internete a ako zabrali. Nebudem sa púšťať do žiadnych spôsobov liečby akné, ktoré by mi mohli ohroziť život . Pôjde skôr o prírodné metódy, ktoré môže aplikovať každý . Moja problematická pleť na tom nie je našťastie až tak zle aby som musel vyhľadávať lekára ak však trpíte tažšou formou akné ako je napr akné conglobata  neváhajte vyhľadať kožného lekára vo vašom okolí. Ak ste na tom však podobne ako ja a teda ide o bežnú formu vulgaris určite skúste so mnou nasledujúce tipy a triky . Snáď s tým nepríjemným kožným ochorením skoncujeme raz a navždy a nebudeme pri tom musieť vysypať tisíce za lieky a laserové liečby…..

 

 

Ako liečiť akné?

Ako prvé som som sa rozhodol otestovať bylinky. Bylinky proti akné sú naozaj vhodné a dočítate sa o ich účinkoch všade na internete . Medzi najčastejšie bylinky pri boji s vyrážkami patria napríklad Harmanček alebo Baza. Viac exotické je napríklad aloe vera . Aloe Vera je skvelé pretože má hojivé účinky a teda okrem liečby efektívne znižuje zápal  . Je potrebné však používať kvalitné aloe vera od overeného výrobcu na internete je, ako som sa dočítal, mnoho falošných produktov z Aloe, ktoré vám nemusia vaše akné vyliečiť (to je ten lepší prípad v tom horšom vám môžu aj uškodiť) .

akne

Ďalej som sa dozvedel, že za mnohými problémami s akné stojí strava . Nebudem si však platiť žiadne drahé jedálničky . Jednoducho vysadím mastné jedlá a sladené nápoje (Zbohom Coca-Cola) .  Skusím tiež pravidelne piť zelený čaj . Ale myslím tým pravý zelený čaj nie ten vo vrecúškach z TESCO .

Mimo zeleného čaju si budem pravidelne robiť aj čaj zo žihľavy , ten si ráno zalejem vriacou vodou a nebudem samozrejme sladiť. Ide sezóna tak to využijem.  Musím si byť istý, že mám dostatok vitamínov hlavne vitamín A a Zinok sú pri liečbe akné naozaj potrebné  a teda skúsim si ich dopĺňať prirodzene pomocou ovocia a zeleniny . Ak bude treba zájdem aj do lekárne.

Čo som  o vyrážkach netušil je, že ich tvorbu do veľkej miery ovplyvňuje aj psychika. Bohužiaľ ako študent je tu často príležitosť ako sa poriadne vystresovať ale tak skúsim chodiť napríklad na prechádzky do prírody alebo meditáciu, ktorá ma ukľudní . Ale nemyslím si, že moje akné je spôsobené psychikou skôr sa prikláňam k tej strave.

Toľko na úvod o mojom boji s pupákmi vás budem informovať . Napíšte do komentu, kto do toho ide so mnou !

 

Zdroj: zdravie.sk, akneliecba.sk

Continue Reading

Choré zdravotníctvo

Plánované odkúpenie súkromných zdravotných poisťovní štátom v krízovom období nedáva v kontexte potrebnej konsolidácie verejných financií zmysel. Kľúčovou a nezodpovedanou otázkou však zostáva, kde vziať na odkúpenie finančné prostriedky. Podľa vládnych predstaviteľov by sa na odkúpenie dvoch zdravotných poisťovní, ako aj na výstavbu modernej nemocnice mali použiť finančné prostriedky získané z „predaja nepodstatných a nedôležitých štátnych aktív“. Inak povedané, ľavicová vláda plánuje privatizovať, aby vytvorila štátny monopol v zdravotníctve.

Jedným z prvých krokov terajšej vlády bolo zastavenie začatého procesu privatizácie niektorých spoločností. Napriek predvolebnej i povolebnej rétorike a odmietaniu predaja podielov štátu v programovom vyhlásení vlády nenájdeme explicitnú formuláciu, že nebude privatizovať. Zato sa však vo svojom programe vláda zaviazala, že „komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie“. Fakt, že vláda Roberta Fica neodmieta privatizovať, len ukončila rozbehnuté procesy privatizácie, sa dozvedáme až teraz. I keď stále netušíme, ktoré majetkové podiely štátu vláda momentálne nepovažuje za podstatné či dôležité. V hľadáčiku tej minulej boli predovšetkým teplárenské spoločnosti a minoritné podiely štátu vo viacerých spoločnostiach. Konečnú odpoveď tej súčasnej sa tak skoro asi nedozvieme.

Dôležitejšia je však motivácia k odkúpeniu a dokonca tlak či hrozba vyvlastnenia daných zdravotných poisťovní. Ak je za tým úprimná snaha o vysporiadanie sa s dlhmi v zdravotníctve a nastavenie systému financovania zdravotníctva tak, aby bol dlhodobo udržateľný, možno s krokmi vlády čiastočne súhlasiť. Ide totiž o jeden z najproblematickejších rezortov. A ide o pacienta, ktorému operácia pomôže viac než podávanie placeba.

Stratené roky reforiem, úsilia o efektivitu a vnesenie princípov súťaže do systému by isto zamrzeli. Bol by to však stále ten lepší prípad. Ako však vidíme, myšlienka privatizácie nie je vláde až taká cudzia. Vlastne jej vadí len vtedy, ak by privatizovať mala terajšia opozícia. V pozadí teda môže byť aj iná motivácia. A to tá, aby po drahom odkúpení, prípadne vyvlastnení a návrate do rúk štátu bolo možné tieto poisťovne, ďalší štátny majetok, ale i naďalej choré zdravotníctvo s odstupom času znova raz privatizovať. Tentoraz vo vlastnej réžií a možno len v prospech inej finančnej skupiny.

Continue Reading

Láska a iné veci vianočné

Karel Čapek sa rozčuľoval pri pohľade na pokrytectvo českých novín, ktoré sú počas roka štvavé a na Vianoce prekypujú sentimentalitou. Ako by sa však tváril dnes, keby videl, že sentiment neplatí už ani na Vianoce? pýta sa český politológ a vydavateľ Alexander Tomský. Skrátený text pôvodného článku z českého týždenníka Reflex.

 

Láska a iné veci vianočné. Pod týmto názvom sa kedysi Karel Čapek vehementne rozčúlil nad pokrytectvom českých novín, ktoré sú počas roka štvavé a katastrofické, na Vianoce však „prekypujú láskou k blížnemu, sentimentálnou poéziou jasličiek, domácim kozubom, citmi dojatia a radostnými detskými očkami“. A tí istí pisálkovia, píše, dávajú v texte humanitu do mrzkých úvodzoviek.

Ako by sa však Čapek začudoval, keby otvoril noviny dnes a čítal len o nehodách pod stromčekom aj na vianočnom snehu, o vykrádaní kostolov, o vyhadzovačoch na polnočnej omši, o komercionalizácii a globalizácii Vianoc aj odpornom Santovi. O láske k blížnemu nikde ani ň, tobôž o humanizme, v ktorý tak tragicky veril. A keby zalistoval v diári pre školopovinné deti o novej Európe, ktorý vydala Únia, objavil by moslimské a hinduistické sviatky, len miesto tých kresťanských by našiel „významné“ výročia humanistickej Únie.

Sociálny štát už fakticky zničil medzigeneračnú solidaritu, ktorá by v čase zvyšovania dôchodkového veku (tým aj značnej nezamestnanosti starších ľudí) a čoraz menších penzií mala zahŕňať starosť detí o svojich zväčša rozvedených rodičov. Už 78 % detí v Česku nespí pod strechou svojho biologického otca a ťažko ich bude jeho osud zaujímať. V listoch Ježiškovi sa medzi prosbami o darček tak podozrivo často objavuje slovo otec! Neľahký bude osud dôchodcov!

Ale späť do Betlehema! Žiadna mytológia, etika ani náboženská predstavivosť či spiritualita si nemohla vymyslieť tých dvoch bezdomovcov, ktorí museli šliapať takú vzdialenosť, aby nakoniec našli úkryt v neľudskej stajni pri smradľavých zvieratách, keď ich neprijali ani príbuzní. A onedlho museli aj s nemluvňaťom ujsť do exilu.

Nečudujme sa preto, že máme roztomilé čistučké betlehemy, sladké vianočné pohľadnice a  nasladnuté koledy. Všetci ľudia sú sentimentálni, citoví a dojatí, keď myslia na detstvo a na domov a uprostred temnej noci slnovratu zapaľujú sviečky. Ako vysvetliť ľudskú clivosť po domove? Možno, povedal by kazateľ, sa narodil bezdomovec, aby ľudia našli svoj domov, pretože sme bezdomovci všetci. Ale na túto desivú realitu nemáme žalúdok, tak ako ho nemáme na skutočnú lásku k blížnemu.

Continue Reading

Nádejou tradičných médií môže byť len kvalita a profesionálnosť

V dnešnej konkurencii rôznych typov médií sa tradičné médiá stávajú čoraz menej konkurencieschopné. V snahe o rýchlosť a originalitu sa potom dopúšťajú chýb. Vďaka možnostiam internetu a novým online médiám sa znižuje čítanosť tradičných printových médií a sledovanosť televíznych spravodajstiev a spravodajských médií. Spravodajské stanice, ba dokonca aj spravodajské agentúry čoraz viac používajú videá z You Tube, ako aj divácke fotografie a videá,upozorňuje The Economist. Koncom mája istý muž na svoj mobilný telefón nasnímal brutálnu vraždu britského vojaka na jednej z londýnskych ulíc. Toto video ako prvá odvysielala stanica ITV News, ktorej ju poskytol autor nahrávky, ktorý si želal zostať v anonymite.

CNN, BBC a Guardian už roky umožňujú amatérskym autorom zavesiť na svoje stránky príspevky, z ktorých potom po obsahovej kontrole redakcie vyberú na publikovanie tie najzaujímavejšie. Lenže médiá čoraz viac zamestnávajú svojich redaktorov brázdením po internete a hľadaním zaujímavých amatérskych príspevkov. BBC len na takúto úlohu zamestnáva až dvadsať redaktorov, viaceré väčšie denníky päť až sedem redaktorov. Dokonca už vznikli aj firmy, ktoré sa na objednávku redakcií venujú overovaniu obsahov amatérskych internetových článkov. Po oprave nepresností takto ošetrené články redakcie využívajú ako hodnoverné zdroje, články, príspevky.

I keď sa Economist na túto symbiózu civilnej a profesionálnej žurnalistiky – z hľadiska zapojenia civilnej žurnalistiky do investigatívy – díva s optimizmom, zároveň zdôrazňuje, že v dnešnej internetovej konkurencii jedinou nádejou tradičných profesionálnych médií môže byť len a len kvalita a profesionálnosť.

Continue Reading

Rusi čistia ropnú škvrnu. Ropná spoločnosť mlčí

V sobotu 26. mája začala vytekať ropa do rieky Kolva, v oblasti Komi na severe Ruska. Ropa pokrýva rieku a vytvára nánosy na brehoch, bez akejkoľvek reakcie štátom kontrolovanej ropnej spoločnosti Rusvietpetro. Čistenie zatiaľ nezorganizovala ani ropná spoločnosť ani miestne úrady.

Verejnosti nebolo oznámené, ako bude únik ropy vyčistený. Únik nebol ohlásený ani investorom a lokálne i národné médiá venovali problému viac-menej nulovú pozornosť. Ropa už dosiahla rieku Pečora, ktorá vteká do arktických morí.

Greenpeace Rusko získalo fotografie od Výboru na záchranu Pečory, organizácie, ktorá momentálne na mieste dokumentuje škvrnu, podobne ako aj domorodí obyvatelia, ktorí sú nútení čistiť rieku sami. Netušia, koľko ropy sa doposiaľ vylialo do ich vodných zdrojov. Avšak na základe počtu sudov, ktoré doteraz naplnili a množstva zostávajúcej ropy v rieke, únik odhadujú na 100 ton.

Miestni obyvatelia sa obrátili na úrady, ale tie nevenovali ich obavám žiadnu pozornosť. Stretnutie obyvateľov s regionálnymi zástupcami Ministerstva prírodných zdrojov a s miestnymi úradníkmi sa uskutočnilo až 28. mája. Úlohou stretnutia však nebolo informovať o pláne, ako odstrániť ropnú škvrnu, ktorá ohrozuje zdravie a vodné zdroje miestnych obyvateľov. Alexander Tian, vedúci Usinského okresu, namiesto toho obyvateľom oznámil: „Ak nechcete dýchať ropné výpary, mali by ste nasadnúť na lode a odstrániť ropu sami!“ Následne obyvateľom ponúkol 10-tisíc rubľov za každý vyzbieraný sud ropy (približne 250 eur).

A tak sa miestni ľudia a ich deti odvážili vplávať do toxickej rieky na malých lodiach, aby vyčistili nahromadenú ropu z rieky. Mnohí z nich nemali nič, čo by ich chránilo. Niektorí dokonca s ropou  nakladali holými rukami.

Keď však začali odovzdávať sudy plné uniknutej ropy, spoločnosť im odmietla zaplatiť. Ohradila sa zvláštnou výhovorkou, že ropa, ktorú priniesli, nepatrí spoločnosti označenej za zodpovednú za nehodu – Rusvietpetro, ale patrí Lukoilu, ďalšej spoločnosti pôsobiacej v okolí. 3. júna korporácia nakoniec ustúpila a začala miestnym obyvateľom vyplácať za ropu, ktorú zachytili.

Zatiaľ, čo situácia zostávala nezmenená, úrady pokračovali v predstieraní, že všetko je v poriadku. Rusvietpetro nereagovala vôbec. Na otázky ohľadom reakcie na nehodu úrady odpovedali, že norné steny a vrecia s pieskom sú na svojom mieste a nehoda je vyriešená.

Norná stena umiestnená na Kolve je však len 15 metrov dlhá a rieka dosahuje na šírku 100 – 200 metrov. Miestni aktivisti vyfotografovali pieskové vrecia, ktoré boli zbytočne nakopené na brehu rieky.

Napriek zdôrazňovaniu úradov, že na situáciu zareagovali primerane, ropa sa tokom Kolvy šírila ďalších 100 kilometrov. Nakoniec dosiahla rieku Pečora, ktorá túto subarktickú ropu rozšírila smerom k arktickým moriam.

Štátne a regionálne médiá nie sú nezávislé ohľadom zverejňovania detailov o vzniknutej situácii. Jeden novinár povedal, že má špeciálny zákaz písať o nehode. Úrady vydali verejné oznámenie len po tlaku domorodých obyvateľov a Greenpeace Rusko. Je možné, že ak by miestni aktivisti a obyvatelia nedokumentovali nehodu a nepodelili sa o informácie s organizáciou Greenpeace a ďalšími, nikto by sa o situácii nedozvedel. Takéto správanie ropných spoločností ako Rusvietpetro v odľahlých regiónoch Ruska je bežné – znečistiť a ignorovať.

V porovnaní so slávnymi ropnými katastrofami ako Deepwater Horizon je táto škvrna relatívne malá a nachádza sa v oblasti dostupnej pre čistiace tímy (nie že by tam nejaké boli). Navzdory tejto skutočnosti a dostupnej infraštruktúre úrady neurobili nič pre zastavenie ropnej škvrny. Miestni obyvatelia i naďalej dýchajú silné ropné výpary.

Miestni zástupcovia Ministerstva pre mimoriadne situácie tvrdia: „Plán na zmiernenie dopadov úniku ropy bol vypracovaný, no my ho nemáme. Spýtajte sa Rusvietpetra (spoločnosti obvinenej z ropného úniku, pozn.). My sme požiadali miestnych obyvateľov o vyčistenie rieky od ropy, pretože majú malé loďky, ktoré môžu v plytkých vodách používať.“ Rusvietpetro naďalej mlčí.

Táto nehoda jasne poukazuje na fakt, že lokálne a obzvlášť zahraničné spoločnosti sú neschopné konať v prípade nehody, ktorú spôsobia spoločné projekty viacerých investorov. Ropné korporácie využívajú slabšie bezpečnostné regulácie v Rusku, a tak sa spoločné projekty v oblasti stávajú čoraz populárnejšie. Odstrašujúci je v tomto prípade aj fakt, že spoločnosti Zarubežnefť, ktorá kontroluje 51 % akcií spoločnosti Rusvietpetro, môže byť podľa ruskej legislatívy udelené povolenie na ťažbu v ruskej Arktíde. Zatiaľ toto povolenie majú len dve korporácie: Rosneft a Gazprom. Dňa 3. júna, keď ropa spoločnosti Rusvietpetro naďalej tiekla tokom Kolvy, ruský minister prírodných zdrojov poznamenal, že táto spoločnosť by mohla povolenie na vrty v Arktíde, najmä v Barentsovom mori, získať v dohľadnom čase.

Ak Rusvietpetro a ruské úrady nedokážu alebo nechcú  riešiť relatívne malý únik ropy v dostupnej oblasti, je desivé si vôbec predstaviť, ako by riešili nehodu v ruskej Arktíde, stovky míľ od civilizácie a v nebezpečných snehových podmienkach a arktických víchriciach.

Continue Reading

Šnorchel Observer 1

Môj najmladší syn má desať mesiacov. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku Šnorchel. Lebo tak som si akože vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Postupne sa z neho stáva pozorovateľ – čiže Observer. Tak som mu začal písať túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…

Šnorchel, si na prvej letnej dovolenke. Čo už s Tebou, sme na Slovensku. Na Liptove, v penzióne, ktorý je zjavne vybudovaný z eurofondov. Na konci cesty. Za ním už len rozpadnutý družstevný kravín a potom nič. Kravíny sa z eurofondov neopravujú, inak na kraviny sa nájde.
Penzión majú Slovenka a jej manžel Belgičan. Väčšinu hostí tvoria Belgičania. V pred penzijnom a penzijnom veku. Dalo by sa povedať, že Valóni, ktorí flámujú. Flámi, ktorí si u nás valon(r)izujú dôchodky? Za peniaze z Bruselu vznikol penzión pre ľudí z Belgicka. Opakom globalizácie bude bruselizácia.

Tu by sa dalo skončiť, ale nemalo by to pointu. Pointou bol folklórny večer. Šnorchel, práve tu si bol prvýkrát konfrontovaný so živou hrou na husle, basu a harmoniku. A spevom. Lenže keď hostia netancujú, menej vypijú. Preto im treba zahrať to, čo sa im najviac páči. Kdeže na Kráľovej holi. Slovenské mamičky. Prípadne Kuli v dolinách. Najväčší úspech podľa počtu tancujúcich: 1.) A ja chodím po Brodveji sem a tam, chodím po Brodveji sem a tam (info pre Teba Šnorchel, česká trampská odrhovačka od 1, 5 promile vyššie). 2.) Na centrálnom trhovisku (skupina Lojzo ale o 1, 5 taktu pomalšie, liptovský huslista nestíhal tempo bratislavského trhoviska). 3.) Diridindonda (Repete STV, sledovanosť vždy 1,5 milióny divákov a viac). Čo si budeme hovoriť synak, vydrbali sme s nimi za ich vlastné peniaze.

Len o jednom teraz premýšľam. Pred niekoľkými rokmi som sa na Thassose nechal nahovoriť na Grécky večer. Časom o tom budeš vedieť svoje, keď človek veľa netancuje, menej vypije… Čo nám to tam hrali?

Continue Reading

(Ne)povinná vojenčina?!

V súvislosti so situáciou u nášho východného suseda sa slovo vojna spomína stále častejšie. Na niektorých českých portáloch dokonca v posledných týždňoch rezonovala informácia o znovuzavedení povinnej vojenskej služby v ČR.  S otázkou, do akej miery je táto informácia pravdivá sme sa obrátili priamo na ministerstvo obrany Českej republiky.  Odpoveď bola jednoznačná:

„S obnovením povinné vojenské základní služby se v žádném případě nepočítá. V připravované legislativě jde pouze o úpravu související s odvodním řízením. Podle dosavadní právní úpravy je doplňování armády možné až ve chvíli, kdy vláda vyhlásí tzv. stav ohrožení státu. První odvedení občané by ale byli k dispozici až za cca 72 dnů a následně by musel proběhnout ještě jejich výcvik, což je v případě reálné hrozby příliš dlouhá doba. Proto novela branného zákona, která je připravena, obsahuje možnost zahájit na základě nařízení vlády odvodní řízení ještě před vyhlášením stavu ohrožení státu. K tomuto kroku by se přikročilo v případě, že bude mít vláda indicie o reálném nebezpečí. Novela má umožnit v případě nutnosti především nábor civilních specialistů, kteří v řadách armády chybí. V žádném případě nejde o znovuzavedení pravidelných povinných odvodů a už vůbec ne o obnovení základní vojenské služby.”, uviedla plk. Jana Růžičková.)

Na Slovensku je povinná vojenská služba zrušená už od 1.januára 2006. Podobne ako u našich susedov, branná povinnosť aj naďalej platí a to v prípade vojny alebo vojnového stavu. Obsahom brannej povinnosti je povinnosť podrobiť sa odvodu a následne vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Pod mimoriadnou službou sa rozumie výkon štandardnej vojenskej služby. V čase vojny je to najmä výkon boja na mieste konfliktu. V rámci alternatívnej služby sa odvedenec napríklad podieľa na poskytovaní sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti, podieľa sa na zabezpečovaní obrany štátu a poskytuje služby zabezpečujúce činnosť ozbrojených síl. Branná povinnosť sa povinne týka osôb, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú mužské pohlavie a trvalý pobyt na našom území, a vznikne prvým dňom kalendárneho roku, v ktorom muž dovŕši 19. rok života.  Z osobných, či náboženských dôvodov však túto službu môžu odmietnuť. Musia to však úradom oznámiť v januári a v čase bezpečnosti, nie bezprostredne pred vypuknutím vojny. (tento rok evidujú odbory krízového riadenia doposiaľ viac ako 12000 takýchto žiadostí)

Bolo by vôbec znovu zavedenie povinnej základnej vojenskej služby ešte možné? Malo by zmysel vracať sa k niečomu od čoho sme upustili už pred 9 rokmi? A aké pozitíva, či negatíva v sebe základná vojenská služba skrývala? Na názor sme sa opýtali človeka, ktorý sa pohybuje v mediálnom prostredí, slúžil v slovenskej armáde dlhé roky a v súčasnosti pôsobí ako plukovník v zálohe.

Rozhovor s plukovníkom v zálohe:

AMR: V niektorých českých médiách sa objavila správa o znovuobnovení povinnej vojenskej služby. Myslíte si, že po 9 rokov by bolo možné povinnú vojenskú službu obnoviť  v  SR bez toho, aby sa tento počin stretol s masívnou vlnou nevôle zo strany mladých, ktorých by sa takáto zmena týkala, a malo by jej obnovenie vôbec význam?

plk.: Pohybujem sa aj  v komunite ľudí (kluby vojenskej histórie), kde táto téma tiež rezonuje. V kluboch po celom Slovensku aktívne pôsobia tisíce mladých ľudí, ktorým je blízka vojenská história, pohyb v teréne, práca so zbraňami, ukážky pre verejnosť. Ak by tá vojenčina mala vyzerať v budúcnosti takto, mnohí by neváhali ani na okamih. Napriek tomu, že aj v kluboch je určitá disciplína, funguje tu systém nariadení a rôznych obmedzení. Pravda, iba v čase klubovej činnosti. Potom majú mladí voľno a čas na svoje ďalšie aktivity. Čo by ale v prípade základnej vojenskej služby nemali. A toto si zrejme neuvedomujú. Takže toľko táto kategória.

Na webových portáloch Ministerstva obrany SR a Ozbrojených síl SR je zaregistrovaných vyše 10 000 prevažne mladých ľudí. Na ďalších „military“ portáloch ďalšie tisícky. Áno, surfovaním po stránkach, lajkovaním a inými aktivitami sú akoby priaznivcami vojenskej služby. Ale znovu platí, prísny režim, podriadenosť, veliteľská hierarchia (veliteľ má vždy pravdu), rozkazy, príkazy, nariadenia – jednoducho na toto súčasná „slobodná“ mládež nereaguje, neakceptuje to.  A v tom by bol problém.

Čo sa týka obnovenia povinnej služby? Áno malo by to zmysel, ale iba v obmedzenom režime. Napríklad v Nemecku povinnú službu úplne nezrušili. Do pozícii, ktoré sú takpovediac „obslužné“ stále narukujú mladí ľudia. Samozrejme, po jej skončení odchádzajú do života s výraznými benefitmi, ktoré im potom umožňujú okamžite sa zamestnať. Napríklad u nás to kedysi bolo tak, že kto neabsolvoval povinnú službu nemohol sa uchádzať o prácu v policajnom zbore, či v iných bezpečnostných zložkách.

AMR: Aký praktický dopad by malo podľa Vás opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby v dobe, kedy už väčšina mladých ľudí s takouto alternatívou ani nepočíta a svoju budúcnosť po strednej školy si predstavuje skôr ako vysokoškolské štúdium než vojenčinu?

plk.: Nemyslím si, že táto téma je na Slovensku na programe dňa. O čom sa uvažuje je systém tzv. dobrovoľnej služby. V Českej republike to na báze „aktívnych záloh“ /www.army.cz/ už funguje vyše desať rokov. Je tomu prispôsobená legislatíva a každý, kto má nejaký vzťah k armáde, k službe vlasti má možnosť počas roka ísť do zeleného. Zamestnávateľ ho musí uvoľniť, štát mu zároveň refunduje „ušlý“ zisk. Dobrovoľné zálohy plnia asistenčné úlohy počas domácich krízových situácií (povodne, kalamity a pod.), teda tie činnosti, ktoré v súčasnosti robia u nás vysokokvalifikovaní vojenskí profesionáli, čím sa čiastočne degraduje ich prioritné určenie.

AMR: Názory na povinnú vojenskú službu sa rôznia a objavili sa ja také, že išlo o „neefektívne plytvanie financiami, ktoré zďaleka nerieši obranyschopnosť, ani bezpečnosť krajiny. Do akej miery sa stotožňujete s týmto tvrdením?

plk.: Samozrejme 24-mesačná vojenská službu bola dlhá, nezmyselná. Menej je niekedy viac. Prikláňal by som sa k modelu 9mesiacov. Tri mesiace odbornej prípravy, šesť mesiacov tvrdý kvalitný a efektívny výcvik. Takýto systém tu kedysi fungoval, avšak tlak na zrušenie vojenskej základnej služby bol veľký. Dnes ale nemáme veľkú armádu (niekde okolo 14 000) – to znamená, že výcvikové programy, kvalitní inštruktori a moderná technika by vedeli pripraviť vojakov kvalitne. Teda bezpečnosť a obranyschopnosť krajiny by bola dostatočne zabezpečená. Profesionálna armáda, ktorá tu teraz je – je celkom dobrý model. Funguje to. Avšak zaznamenávam, že prílišná „sloboda“ vyplývajúca zo zákonov v armáde spôsobuje istú benevolenciu, niekedy hraničiacu s vyhýbaním sa plneniu zložitejších úloh, neúčasti na výcviku apod. Preto sa teraz pripravuje úplne nový Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov.

AMR: Od januára 2006 už na Slovensku nie je povinná vojenská služba, naďalej však platí, že v prípade vojnového konfliktu môže vzniknúť branná povinnosť. V prípade mladších ročníkov (tzn. takých, ktorí neboli na vojne) však absolútne absentuje akýkoľvek vojenský výcvik. Nemyslíte si, že možno v tomto smere by povinná vojenská služba mohla napomôcť  k pripravenosti v prípade totálneho konfliktu?

plk.: Zákon o brannej povinnosti platí. Na tom sa nič nemení. Samozrejme chýba tu niečo, čo v minulosti robili rôzne organizácie, napríklad taký Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou). Určite neboli zlé ani ustanovenia Jednotný systém brannej výchovy obyvateľstva. Na školách boli napríklad tzv. branné dni. Dnes sa síce o niečo obdobné snažia tzv. Regrutačné strediská – teda tí, čo najmä získavajú pre službu v armáde mladých ľudí. Pochopiteľne chýbajú na to finančné prostriedky. Osobne sa obávam, že v prípade totálneho konfliktu a následnej mobilizácii by sme mali problém postaviť do koaličných síl dobre vycvičených vojakov. Nemám obavy o profesionálov, ale o tých, ktorí by boli povolaní. A dobre vieme, že mnohí v zmysle platnej legislatívy uvažujú o alternatívnej službe. Znovu tu platí: čím skôr prijať zákon o dobrovoľných zálohách. To je cesta.

AMR: Aké boli podľa Vás najvýraznejšie pozitíva základnej vojenskej služby, o ktoré sú dnešní mladí ľudia „ochudobnení“

plk.: V prvom rade dochádzalo k tomu, čo dnes mladí ľudia absolútne nepoznajú: ďaleko od domovov, v strese, pod tlakom čeliť rôznym nepoznaným situáciám. Naučiť sa poriadku, disciplíne, podriadenosti, rozhodnosti. A tiež improvizovať. Lebo aj o tom to kedysi bolo. Boli hodení do rozbúrenej rieky, kde platili iné pravidlá, aj šikanovanie pochopiteľne. Dva roky ale väčšinu mladých mužov zocelili a boli pripravení na ďalšie údery života. Samozrejme cena bola neadekvátna. otázka ale je: kto a ako dnes vie pripraviť mladých ľudí na život???

AMR: A naopak najvýraznejšie negatíva?

plk.: Samozrejme dva roky – to bolo veľa. Nie vždy vojaci narazili na schopných veliteľov. Tí si svoju neschopnosť vylievali na nich, na nepochopiteľných rozhodnutiach. Aj keď bol v armáde rozpracovaný systém – mnohí velitelia, darebáci, zostali nepotrestaní. Dôležité pre ich nadriadených boli výsledky pri cvičeniach, streľbách. Osobne si ale myslím, aj ako niekoľkoročný veliteľ, že pozitíva prevládali.

AMR: Ak by hypoteticky vznikla na Slovensku takáto situácia a uvažovalo by sa o obnovení vojenčiny, vnímali by ste to skôr ako pozitívum, alebo negatívum?

plk.: Obnovenie vojenčiny nie je na programe dňa. Samozrejme som za aktívne zálohy. V Čechách to má mimoriadny úspech a „vojenčia“ iba tí, ktorí k tomu majú vzťah a ctia princípy vlastenectva a patriotizmu.

AMR: Myslíte si, že existuje súvis medzi tým, že v januári tohto roku si až 12000 mužov podalo žiadosť o odopretie výkonu mimoriadnej služby v prípade ohrozenia a medzi súčasnou situáciou vo svete/ najmä na Ukrajine?”

plk.: Samozrejme súvisí to s tým. Ako aj s tým, že na sociálnych sieťach sa vedie mimoriadne silná informačná a dezinformačná kampaň. Napríklad silná antikampaň proti nášmu členstvu v NATO. Chýba ofenzíva všetkých, ktorí sú zodpovední za obranu a bezpečnosť Slovenska. V médiách je problém ukotviť pozitívne veci. Jednoducho o to nie je záujem.  Často o týchto veciach komunikujú ľudia, ktorí nemajú ani páru o čom je reč. Alebo analytici na všetko… Je to kríza, ktorá sa Slovensku môže vypomstiť. Viem o čom to je. Viedol som kampaň za vstup SR do NATO, ako aj kampaň za úplnú profesionalizáciu armády. Stovky škôl, tisíce študentov, podujatia v obciach a mestách. Je o čom hovoriť.

Continue Reading